Oblaky sú zásadným faktorom pre počasie aj globálnu klímu. Regulujú, koľko slnečného žiarenia sa odrazí späť do vesmíru a aký objem tepla sa zadržiava v atmosfére. Pri tvorbe oblakov sa vodná para v atmosfére viaže na mikročastice, ako je prach alebo biologický materiál, a mení sa na kvapky či ľadové kryštály. Nová štúdia však naznačuje, že aj mikroplasty dokážu pôsobiť ako centrum kryštalizácie, čo ovplyvňuje procesy tvorby oblakov a s tým súvisiace počasie.

Podľa autorov štúdie môžu mikročastice plastu umožňovať tvorbu ľadu v podmienkach o 5 až 10 stupňov teplejších, než je to bežné. Inými slovami, mikroplasty v oblakoch môžu spôsobiť, že ľad vznikne tam, kde by sa inak netvoril. To má potenciál zmeniť frekvenciu zrážok a tiež to, ako sa oblaky správajú. Na tému poukázal portál Live Science.

Mikroplasty a ich prítomnosť v atmosfére

Mikroplasty sú drobné častice plastov, ktorých veľkosť je menej ako 5 milimetrov. Vedci ich našli v hlbokých antarktických moriach, na vrchole Mount Everestu či dokonca v antarktickom snehu. Keďže sú veľmi malé, môžu sa ľahko prenášať vzduchom a dostať sa až do vyšších vrstiev atmosféry, kde teploty spôsobujú zamŕzanie vlhkosti.

Ak sa ľad nevytvorí, oblaky sa obvykle vyparia bez zrážok. Ak však mikroplasty spustia proces zamŕzania, môže to zvýšiť pravdepodobnosť dažďa alebo sneženia. Vedci skúmali, či mikroplasty dokážu slúžiť ako centrá pre nukleáciu ľadu, a testovali štyri bežné typy plastov, vrátane polyetylénu a polyvinylchloridu.

Pixabay

Plastové častice boli vystavené podmienkam podobným tým v atmosfére. A teda ultrafialovému žiareniu, ozónu a kyselinám. Následne ich vedci zmrazovali v malých kvapkách vody, aby zistili, kedy zamrznú. Výsledky ukázali, že pri teplote -22 °C zamrzlo až 50 % kvapiek, ktoré obsahovali mikroplasty. Podľa štúdie kanadských vedcov, ktorých výsledky boli podobné, môžu niektoré mikroplasty tvoriť ľadové kryštály pri vyšších teplotách ako kvapky bez mikroplastov.

Zistilo sa tiež, že niektoré chemické zmeny na povrchu mikroplastov, spôsobené ozónom alebo ultrafialovým žiarením, môžu znižovať ich schopnosť spúšťať nukleáciu.

Freepik

Čo ešte nevieme

Na lepšie pochopenie toho, ako mikroplasty ovplyvňujú počasie a klímu, vedci musia zistiť, aké množstvá mikroplastov sa nachádzajú v oblastiach, kde sa tvoria oblaky. Dôležité je tiež poznať pomer mikroplastov k ostatným časticiam, ako je minerálny prach alebo biologický materiál, ktoré tiež môžu spúšťať nukleáciu. Presnejšie údaje o koncentráciách mikroplastov by pomohli vedcom modelovať ich vplyv na formovanie oblakov.

V budúcich výskumoch sa plánuje zamerať aj na mikroplasty obsahujúce aditíva, ako sú zmäkčovadlá alebo farbivá, a na ešte menšie plastové častice. Hoci ešte mnoho detailov nie je známych, je jasné, že mikroplasty v atmosfére môžu mať potenciálny vplyv na globálne klimatické procesy. Otázkou však zostáva, do akej miery.