Tím čínskych výskumníkov, ktorý analyzuje údaje z roveru Ču-žung, predložil nové zistenia, ktoré podporujú teóriu, že Mars mohol byť v minulosti domovom veľkého oceánu. Ču-žung, ktorý pristál v roku 2021 v oblasti Utopia v severnej hemisfére Marsu, už od vtedy zbiera údaje o povrchu.

Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports uvádza, že rover zaznamenal štruktúry, ktoré môžu naznačovať prítomnosť vody v dávnej minulosti. Medzi tieto štruktúry patria napríklad jamovité kužele, polygonálne priekopy či vyerodované prietoky.ň

Podľa vedúceho štúdie Bo Wua z Polytechnickej univerzity v Hongkongu tieto útvary môžu pochádzať z bahenných sopiek, ktoré sa často formujú na miestach s prítomnosťou vody či ľadu. Kombinácia údajov z roveru so satelitnými zábermi a analýzami zo Zeme tiež naznačuje, že v blízkosti miesta pristátia mohlo byť kedysi pobrežie. O téme informoval portál Science Alert.

Oceán, ktorý zmizol pred miliardami rokov

Podľa teórie tímu vznikol oceán na Marse približne pred 3,7 miliardami rokov. Postupne zamrzol, pričom vytvoril pobrežné línie, ktoré boli neskôr zničené. Vedci predpokladajú, že asi o 300 miliónov rokov neskôr oceán postupne zmizol. Bo Wu zdôrazňuje, že výskum ešte nedáva definitívnu odpoveď na otázku o prítomnosti oceánu na Marse. K jednoznačnému záveru by bolo potrebné analyzovať vzorky marsovských hornín priamo na Zemi.

ESO/M. Kornmesser: Názory o prítomnosti povrchovej vody na Marse sa medzi vedcami líšia

Nie všetci vedci sa s novými zisteniami stotožňujú. Benjamin Cardenas, odborník z Pensylvánskej štátnej univerzity, ktorý sa tiež venuje skúmaniu dávneho marsovského oceánu, vyjadril skepticizmus. Tvrdí, že výskumníci nedostatočne zohľadnili silu marsovských vetrov a dlhodobú eróziu. Cardenas dodal, že Mars je omnoho aktívnejší, než si myslíme a, že aj pomalé erózne procesy by za miliardy rokov mohli pobrežné línie zničiť.

Hľadanie odpovede na otázku života

Bo Wu uznal, že vietor mohol poškodiť povrchové formácie, ale pripomína aj ďalší faktor. Časté dopady meteoritov, ktoré môžu odhaľovať podzemné vrstvy a sedimenty, ktoré by sa inak nenachádzali na povrchu. Teória dávneho oceánu na Marse má širšie dôsledky. Ak by sa dokázalo, že Mars mal kedysi vodné prostredie, mohlo by to podporiť teóriu, že podmienky na vznik života existovali aj mimo Zeme.

Cardenas poznamenal, že väčšina vedcov predpokladá, že život na Zemi vznikol buď pod hladinou oceánu pri hydrotermálnych prameňoch, alebo v plytkých prílivových bazénoch. Výskum Marsu tak môže pomôcť nielen odhaliť históriu tejto planéty, ale aj lepšie pochopiť, či sme vo vesmíre sami alebo nie.