Vedci spozorovali častice vyletujúce z výtrysku supermasívnej čiernej diery, ktoré dosahujú takmer rýchlosť svetla. Výskumníci použili röntgenové observatórium Chandra, ktoré odhalilo výtrysky v inom svetle. O novom výskume informoval Mashable.

Nový prístup k výskumu

Na väčšinu pozorovaní čiernych dier sa využívajú rádiové teleskopy. Výskumníci tentokrát zvolili inú metódu. Pred päťdesiatimi rokmi predstavovali čierne diery len teoretickú možnosť existencie. Dnes ich vedci dokážu zachytiť pomocou synchronizovaných rádiových parabol a detailnejšie skúmať. Vedci predpokladajú, že supermasívne čierne diery sa nachádzajú v strede každej galaxie a sú miliónkrát hmotnejšie než Slnko.

Čierne diery pohlcujú materiál, ktorý sa nachádza blízko. Vedci však spozorovali nečakaný jav. Z disku, ktorý rotuje okolo čiernej diery, môže malá časť uniknúť a vystreliť von v podobe dvoch prúdov energie. Prúdy následne vyžarujú rádiové vlny. Astronómovia však zatiaľ neprišli na to, ako fungujú.

NASA

Najjasnejšia galaxia na oblohe

Hlavný autor štúdie David Bogensberger z Michiganskej univerzity, sa rozhodol preskúmať čiernu dieru v galaxii Centaurus A, ktorá je jednou z najjasnejších na nočnej oblohe. Nachádza sa asi 12 miliónov svetelných rokov od Zeme v röntgenovom spektre. Na skúmanie použil dáta observatória z roku 2000 až 2022.

Na základe týchto údajov vyvinul algoritmus na sledovanie „uzlov“, teda jasných bodov v prúdoch energie. Vďaka tomu sa podarilo zmerať rýchlosť. Jeden z uzlov sa pohyboval rýchlosťou 94 % svetla, čo je výrazne rýchlejšie, než rýchlosti, ktoré boli zaznamenané rádiovými teleskopmi. Podobný uzol pri rádiových teleskopoch dosahoval rýchlosť „len“ 80 %.

„Je toho veľa, čo ešte naozaj nevieme o tom, ako trysky fungujú v röntgenovom pásme. To zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu,“ povedal Bogensberger vo vyhlásení. „Ukázali sme nový prístup k štúdiu prúdových lietadiel a myslím si, že je potrebné urobiť veľa zaujímavej práce,“ dodal.

Vedci tiež zistili, že najrýchlejšie uzly neboli v blízkosti čiernych dier, ako to býva pri rádiových vlnách, ale skôr v strede časti výtrysku. Vedec plánuje skúmať aj ďalšie čierne diery. „Kľúčom môže byť pochopenie, ako rôzne vlnové dĺžky odhaľujú rôzne časti prúdu. Teraz máme túto možnosť,“ uviedol autor štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise The Astrophysical Journal.