V snahe prekonať západné sankcie a výzvy súvisiace s prepravou plynu, Rusko pracuje na vývoji jadrových ponoriek určených na prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG). Tento radikálny projekt vzniká v spolupráci medzi Kurchatovovým inštitútom a Gazpromom. Chcú tým hlavne zabezpečiť prepravu plynu z Arktídy do Ázie aj v podmienkach, keď sú tradičné metódy obmedzené. Na túto tému poukázal portál Interesting Engineering.

Podľa najnovších správ Kurchatovov inštitút, vedený Michailom Kovalčukom odhalil návrh jadrovej ponorky na prepravu LNG. Táto ponorka má byť vybavená tromi jadrovými reaktormi Rhythm-200, ktoré budú poháňať elektrické motory s výkonom 30 MW. Ponorka by mala dosahovať rýchlosť okolo 17 uzlov. To by umožnilo výrazne skrátiť čas prepravy cez Severnú morskú cestu. Konkrétne by sa to mohlo časovo skrátiť z 20 na 12 dní.

Napriek technickým výzvam akými sú veľkosť a hmotnosť ponorky (360 metrov dlhá a 70 metrov široká), ruské inštitúcie tvrdia, že tento projekt je realizovateľný. Kľúčové je, že ponorka nebude závislá od ľadových podmienok. Mala by tak fungovať celoročne. Kapacita plavidla má dosiahnuť približne 180 000 ton.

Prekážky a výzvy

Zatiaľ čo sa môže projekt zdať revolučný, existuje niekoľko praktických problémov, ktoré ho môžu spomaliť. Niektoré oblasti, najmä plytké zálivy ako napríklad Obský záliv, nie sú dostatočne hlboké na to, aby umožnili bezpečnú plavbu týchto obrovských ponoriek. Preto sa predpokladá, že časť trasy bude musieť byť stále podporovaná tradičnými ľadoborcami. Tento faktor zvyšuje náklady a zložitosť projektu, čo vyvoláva otázky o jeho dlhodobej udržateľnosti.

Ruskí predstavitelia zdôrazňujú, že jadrové ponorky by mohli ponúknuť vyššiu bezpečnosť v porovnaní s bežnými tankrami alebo plynovodmi. Podľa nich je jadrová technológia spoľahlivejšia a menej náchylná na riziká spojené s povrchovou plavbou cez nebezpečné arktické vody. Okrem toho tvrdia, že niekoľko ponoriek by dokázalo prepraviť rovnaké množstvo plynu ako súčasné plynovody.

Mil.ru

Bezpečnosť a ďalšie výhody

Napriek tomu, nie všetky plány sú bez problémov. Ruská spoločnosť Novatek plánovala tento rok kúpiť 16 plavidiel, ktoré by plnili túto úlohu. Avšak kvôli sankciám bola zmluva zrušená. Okrem toho výroba domácich plavidiel v lodenici Zvezda čelí technickým komplikáciám, čo brzdí celý projekt.

Ambície rozšíriť využívanie Severnej morskej cesty sa stretávajú s viacerými prekážkami. Rosatom, ktorý má na starosti rozvoj tejto trasy, predpokladá, že tento rok sa po nej prepraví len 36 miliónov ton nákladu. Hoci pôvodné plány počítali s 80 miliónmi ton. Zatiaľ je preto otázne, či sa projekt jadrových ponoriek stane skutočne životaschopným riešením na prepravu plynu v Arktíde.