Veľká červená škvrna (GRS) na Jupiteri je jedna z najväčších a najdlhšie existujúcich búrok v slnečnej sústave. Podľa nedávnych pozorovaní mení tvar aj veľkosť a pôsobí, akoby sa kolísala. Nové merania ukazujú, že dynamika tejto anticyklóny je zložitejšia, než sa doteraz myslelo. Na tému upozornil portál IFLScience.

Jupiterova búrka

Jupiter ako piata planéta od Slnka, je známa svojimi dynamickými atmosférickými procesmi. Najikonickejším atmosférickým útvarom je Veľká červená škvrna (GRS), ktorá fascinuje astronómov už viac ako 150 rokov. Jedná sa o mohutný vír, ktorý by svojou veľkosťou bez problémov pohltil aj celú Zem. Tento búrkový systém je považovaný za anticyklónu. Charakteristický je hlavne extrémnymi vysokými vetrami a neustálym vírením mrakov.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/ Gerald Eichstädt /Seán Doran © CC NC SA

Nové pozorovania zo začiatku roka 2024 však odhalili, že búrka je oveľa dynamickejšia, než sa predpokladalo. Podľa dát zozbieraných medzi decembrom 2023 a marcom 2024 sa tvar škvrny mení takmer denne a formuje sa do rôznych smerov. V niektorých okamihoch pripomína antistresovú loptičku, ktorá sa stláča a rozpína. Všetko však závisí od vonkajších tlakov.

Už niekoľko rokov je známe, že Veľká červená škvrna sa zmenšuje. Jej priemer, ktorý bol v 19. storočí viac ako 40 000 kilometrov, sa postupne znížil. Avšak posledné pozorovania naznačujú, že okrem zmenšovania dochádza aj k periodickému krčeniu a rozpínaniu škvrny. Tieto zmeny tvaru a veľkosti, pozorované počas 90-dňového obdobia, poukazujú na nestabilitu.

Podľa odborníkov z NASA ide o jav, ktorý zatiaľ nemá jasné vysvetlenie. Snímky z Hubbleovho teleskopu ukázali, že búrka sa pohybuje rýchlejšie aj pomalšie, a to súčasne aj s jej zmenami vo veľkosti. Tento proces nemá v súčasnosti žiadne vysvetlenie.

Jednou z hlavných hypotéz, ktorá vysvetľuje zmeny v GRS, je interakcia so silnými veternými prúdmi na Jupiteri. Podľa astronóma Mikea Wonga z Kalifornskej univerzity v Berkeley, škvrna reaguje na prúdy vetrov, ktoré stláčajú škvrnu v strede. Pri zmene rýchlosti vetra dochádza k deformáciám búrky.

Vonkajší atmosférický program Outer Planet Atmospheres Legacy (OPAL), ktorý sleduje atmosféry vonkajších planét, poskytol kľúčové údaje o tom, ako sa Veľká červená škvrna menila v priebehu desaťročí. Podľa týchto pozorovaní sa škvrna nachádza v špecifickej šírkovej zóne, kde sú prúdy vetrov mimoriadne silné. V okamihu, keď sa GRS zmenší do tejto zóny, vetry ju pravdepodobne udržia stabilnejšiu.

Tajomstvá jadra a budúcnosť Veľkej červenej škvrny

Jedným z prekvapivých zistení nedávnych pozorovaní je, že jadro Veľkej červenej škvrny sa správa odlišne od vonkajších vrstiev. Podľa dát z Hubbleovho teleskopu je jadro búrky najjasnejšie vtedy, keď je GRS najväčšia. To môže znamenať, že v týchto momentoch dochádza k hlbšiemu nahliadnutiu do búrky. Zatiaľ však tieto pozorovania nie sú dostatočné na to, aby poskytli presný obraz o tom, čo sa deje v najnižších vrstvách búrky.

NASA

Zmeny Veľkej červenej škvrny, jej veľkosti a tvaru naznačujú, že tento gigantický búrkový systém môže byť oveľa dynamickejší, než sa doteraz zdalo. Napriek tomu, že sa búrka zmenšuje, nemusí to neznamenať, že zmizne.

Aj po storočiach pozorovania Jupiter stále skrýva tajomstvá, ktoré vedcov prekvapujú. Budúce pozorovania, predovšetkým prostredníctvom moderných teleskopov, môžu odhaliť ďalšie informácie o tomto záhadnom jave a pomôcť nám lepšie pochopiť dynamiku atmosféry najväčšej planéty slnečnej sústavy.