V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nedávne ničivé záplavy, ktoré zasiahli strednú a východnú Európu, sú podľa vedeckej skupiny World Weather Attribution (WWA) priamym dôsledkom zmeny klímy. Tento alarmujúci výsledok výskumu, zverejneného v správe britskej televízie BBC, poukazuje na to, ako globálne otepľovanie ovplyvňuje intenzitu extrémnych meteorologických javov.

Pixabay

V polovici septembra sa na európskej scéne rozbehla cyklóna Boris, ktorá si vyžiadala najmenej 24 obetí a spôsobila materiálne škody vo výške miliárd eur. Krajiny ako Slovensko, Česko, Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Rumunsko sa ocitli pod náporom historicky najintenzívnejších zrážok, aké kedy v strednej Európe zaznamenali.

V období od 12. do 15. septembra, kedy cyklóna dosiahla svoj vrchol, vedci WWA zistili, že zmeny klímy zdvojnásobili intenzitu týchto zrážok. Hoci ide o výnimočný jav, ktorý sa v súčasných klimatických podmienkach, ohrievajúcich sa o 1,3 stupňa Celzia v dôsledku emisií skleníkových plynov, vyskytuje raz za 100 až 300 rokov, prognózy sú znepokojujúce.

Ak teplota vzduchu vzrastie o ďalší stupeň, podobné javy budú o 5 % intenzívnejšie a až o 50 % častejšie.

Podľa vedcov teplejšia atmosféra dokáže zadržať až o 7 % viac vlhkosti na každý stupeň Celzia, čo vedie k silnejším a častejším dažďom. Tento trend sa prejavuje aj v Európe, ktorá sa v porovnaní s ostatnými kontinentmi zohrieva rýchlejšie. Správa programu diaľkového prieskumu Zeme Copernicus ukazuje, že posledných päť rokov bolo v priemere o 2,3 stupňa Celzia teplejších ako v druhej polovici 19. storočia.

Záplavy, ktoré nedávno postihli naše regióny, sú tak nielen lokálnou katastrofou, ale aj varovaním o dopadoch globálneho otepľovania. Je nevyhnutné, aby sme sa zamysleli nad svojimi činnosťami a opatreniami na zmiernenie zmien klímy, aby sme predišli ešte ničivejším scenárom v budúcnosti. Očakávané ďalšie zvýšenie globálnych teplôt do konca storočia o tri stupne Celzia by mohlo mať na naše životy fatálne následky.

Slovensko, ako aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, by mali byť pripravené na zmeny a prijať opatrenia, ktoré ochránia obyvateľstvo a majetok pred extrémnymi meteorologickými javmi, ktoré sa stávajú čoraz častejšie.