NASA sa snaží udržať sondu Voyager 1 aktívnu aj po takmer piatich desaťročiach vo vesmíre. S viac ako 24,5 miliardami kilometrov od Zeme je najvzdialenejším ľudským objektom a hoci bola sonda pôvodne navrhnutá na iba štyri roky prevádzky, Voyager 1 pracuje už neuveriteľných 47 rokov. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Potrebná oprava

Kľúčom k tejto dlhovekosti a odolnosti sú inžinieri z NASA v kalifornskom Jet Propulsion Laboratory (JPL), ktorí udržiavajú sondu v prevádzke napriek tomu, že jej systémy postupne starnú. Najnovším problémom bol systém trysiek, ktoré udržujú anténu namierenú na Zem, aby mohla sonda komunikovať. Tento systém, poháňaný hydrazínom, sa začal upchávať kvôli starnúcej gumenej membráne v palivovej nádrži, ktorá uvoľnila čiastočky silikónu a tým upchala palivové potrubia.

NASA/Caltech JPL

NASA však našla riešenie: rozhodla sa prejsť na záložný systém trysiek, ktorý bol mimo prevádzky už od roku 2018. Tento krok však nebol jednoduchý, pretože záložné trysky boli po rokoch nečinnosti príliš studené. Zapnutie bez zahriatia by mohlo spôsobiť poškodenie. Navyše, Voyager má len obmedzenú zásobu energie zo svojej jadrovej batérie, takže zapnúť ohrievače trysiek nebolo možné bez ohrozenia iných systémov.

Inžinieri sa preto rozhodli pre odvážny krok – na hodinu vypli hlavný ohrievač sondy, aby uvoľnili dostatok energie na zahriatie trysiek. Tento risk sa vyplatil, keďže NASA nedávno potvrdila, že trysky sú opäť funkčné.

NASA/Flickr/Úprava redakcie

„Každé rozhodnutie bude teraz oveľa opatrnejšie a zložitejšie,“ poznamenala Suzanne Dodd, projektová manažérka Voyageru v JPL. Napriek veku a opotrebovaniu sa sonda Voyager 1 stále drží na svojej historickej ceste hlboko do medzihviezdneho priestoru.

Staručká sonda posúva hranice astrofyziky

Obe sondy Voyager 1 a 2 sa môžu pýšiť jedným z najväčších množstiev míľnikov a objavov. Aj po dekádach prispievajú k našim poznatkom a znalostiam, len nedávno napríklad zaznamenali doposiaľ nepozorovaný objav. Reč je o zábleskoch elektrónov kozmického žiarenia v medzihviezdnom priestore, ktoré sú urýchľované rázovými vlnami prichádzajúcimi zo Slnka.

Tieto rázové vlny vychádzajú z výronov koronálnej hmoty a pohybujú sa rýchlosťou vyššou, než 1 600 000 km/h. Aj pri tejto rýchlosti im však trvá až rok, než sa dostanú od Slnka k sondám Voyager 1 a 2. Na svojej palube nesú okrem dôležitých nástrojov aj Zlatú platňu, ktorá slúži ako pozdrav pre prípad, že by sondu objavila mimozemská civilizácia. Obsahuje 115 rozličných obrázkov, zvuky prírody, hudobné skladby a pozdravy v 55 rôznych jazykoch.