Prečo si ju nikto nevšimol? Astronómovia objavili na Uráne neuveriteľnú polárnu žiaru

Teleskop Keck II na Havaji sa stal prvým, ktorý uvidel infračervenú žiaru na planéte Urán spôsobenú excitovaním molekúl vodíka v atmosfére. Inak povedané, vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy vďaka zmieňovanému teleskopu nachádzajúcom sa na Mauna Kea prvýkrát úspešne pozorovali infračervenú polárnu žiaru siedmej, od Slnka najvzdialenejšej planéty v Slnečnej sústave. Na tému upozornil portál Space.

Polárna žiara na Uráne

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe zverejnenej portálom Phys, objav môže pomôcť objasniť rôzne záhady stojace za magnetickými poľami planét slnečnej sústavy, ale dokonca i to, či vzdialené svety môžu podporovať život.

Ľadoví obri ako Urán a Neptún svojim spôsobom nezapadajú do slnečnej sústavy. Ich magnetické polia sú totiž „nesprávne“ zarovnané s osami, v ktorých sa otáčajú – os leží takmer v rovine, v ktorej planéta obieha. Severný a južný pól sa preto nachádzajú v oblastiach, ktoré sú u iných planét charakteristické pre rovník. Hoci vedci doposiaľ nenašli žiadne vysvetlenie pre tento jav, domnievajú sa, že stopy sú ukryté práve v polárnej žiare Uránu.

Podobne ako na Zemi, aj polárne žiary na Uráne vznikajú, keď nabité častice pohybujúce sa v slnečnom vetre interagujú s magnetickým poľom planéty a sú vedené pozdĺž siločiar magnetického poľa smerom k magnetickým pólom. Keď vstupujú do atmosféry Uránu,  nabité častice sa zrážajú s molekulami atmosféry, čo spôsobuje, že tieto molekuly žiaria. Na uráne polárna žiary svieti najmä na ultrafialových a infračervených vlnových dĺžkach.

Zatiaľ čo ultrafialovú polárnu žiaru sme na Uráne zaznamenali už v roku 1986 vďaka legendárnej sonde Voyager 2, odhaliť jej infračerveného náprotivku sa podarilo vedcom až teraz. K objaveniu dopomohli údaje zozbierané prostredníctvom infračerveného spektrometra Keck II. Pre zaujímavosť, tieto údaje boli zozbierané ešte v roku 2006, no podrobne preskúmane boli až teraz. V údajoch Emma Thomas z University of Leicester identifikovala emisné čiary z molekuly H3+, teda katiónu, ktorý obsahuje tri protóny a iba dva elektróny.

Pozorované emisie H3+. W. M. Keck Observatory/Thomas et al.

Ukázalo sa, že emisie pozorované na Uráne boli výsledkom ionizácie molekulárneho vodíka a tvorby katiónov H3+ po zrážkach s nabitými časticami, pričom emisia vytvorila infračervenú polárnu žiaru nad severným magnetickým pólom.

Vzhľadom na to, že polárne žiary sledujú štruktúru magnetického poľa planéty, ktorá je spojená s hornými vrstvami (ionosféra a termosféra) atmosféry, ďalšie štúdium by mohlo pomôcť odhaliť doposiaľ skryté stopy pôvodu nesprávneho zarovnania magnetického poľa na Uráne.

Čítajte viac z kategórie: Novinky