Digitalizácia cestovných dokladov je Európanmi vnímaná pozitívne

Väčšina Európanov sa domnieva, že digitalizácia cestovných dokladov je dôležitým krokom na urýchlenie postupov na hraniciach, zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie cestovania. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.

Eurobarometer o digitalizácii cestovných dokladov a uľahčení cestovania skúmal názory občanov EÚ o cezhraničnom cestovaní a zavedení a možnom používaní digitálnych cestovných dokladov. Komisia si prieskum objednala vzhľadom na pripravovaný návrh o digitalizácii cestovných dokladov a uľahčení cestovania.

Prieskumu sa zameral na viac ako 26.000 ľudí v 27 členských štátoch EÚ a jeho výsledky budú podkladom pre hodnotenie vplyvu novej legislatívy.

Pre 68 % Európanov je digitalizácia cestovných dokladov dôležitým krokom na urýchlenie hraničných kontrol, zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie cestovania. Len 23 % opýtaných by uprednostnilo aplikáciu pre každý členský štát EÚ, ktorú by si stiahli v závislosti od krajiny, do ktorej alebo z ktorej cestujú.

Veľká väčšina Európanov (77 %, 83 % Slovákov) považuje za dôležité, aby EÚ prijala opatrenia na zmiernenie prekážok pri cestovaní do schengenského priestoru alebo mimo neho a rovnaký počet opýtaných (85 % Slovákov) chce urýchlenie hraničných kontrol, nástupu na palubu lietadla či odovzdanie batožiny. Za zvýšenie bezpečnosti na hraničných priechodoch sa vyslovilo 81 % respondentov (91 % Slovákov).

Podľa prieskumu 36 % občanov krajín EÚ (57 % Slovákov) v najbližšej budúcnosti očakáva, že budú cestovať v rámci schengenského priestoru alebo mimo neho raz alebo viackrát ročne, 59 % opýtaných neplánuje cestovať do zahraničia alebo maximálne raz za rok. Za posledných päť rokov najviac vycestovaní za hranice mali občania Luxemburska, Slovinska a Cypru, Slováci sa spolu s

Írmi v tejto tabuľke ocitli na 10. mieste (56 %). Pre 69 % Slovákov hlavným dôvodom vycestovania za hranice bola turistika.

Pri otázke o rozdieloch medzi cestovaním v rámci schengenskej zóny a mimo nej sa Európania najviac sťažujú na dlhé rady na hraniciach s krajinami mimo Schengenu (38 % Slovákov) a na meškanie leteckých spojov s týmito krajinami (29 % Slovákov).

Prieskum sa zameral aj na otázku – koľko občanov EÚ žije v inej členskej krajine. Najviac ich je v Luxembursku (55 %), tretiu priečku od konca obsadili Slováci a Bulhari (3 percentá), po Rumunoch a Litovčanoch.