Ruská vesmírna agentúra Roskosmos v sobotu ohlásila „neštandardnú situáciu“ na palube jej vesmírneho modulu Luna-25, ktorý by mal v pondelok pristáť na Mesiaci. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

K neštandardnej situácii došlo počas presunu sondy na predpripravenú obežnú dráhu optimálnu pre jej následné pristátie na Mesiaci. „Počas tejto operácie nastala na palube sondy abnormálna situácia, ktorá neumožnila vykonať manéver v súlade so stanovenými parametrami,“ uviedol Roskosmos. Bez ďalších podrobností dodal, že situáciu teraz analyzujú odborníci.

Luna-25 dosiahla v stredu – po viac ako piatich dňoch letu – obežnú dráhu Mesiaca. Sonda počas obiehania hľadá ideálne miesto na pristátie. Podľa skoršieho vyhlásenia Roskosmosu mala 21. augusta pristáť v blízkosti južného pólu Mesiaca. Či najnovší incident jej plánované pristátie oddiali, nebolo bezprostredne známe.

Luna-25 by mala na Mesiaci zotrvať rok. Jej úlohou bude odoberať vzorky, hľadať vodu na mesačnom povrchu, analyzovať mesačnú pôdu a vykonávať dlhodobý vedecký výskum. Misia má prispieť i k vývoju technológie pre tzv. mäkké pristátia.

Sondu Luna-25 s hmotnosťou približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá odštartovala 11. augusta z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Ide o prvú lunárnu misiu Ruska za takmer polstoročie. Predchádzajúca takáto misia Moskvy, s názvom Luna-24, sa konala ešte v roku 1976, keď bol Sovietsky zväz jedným z priekopníkov v objavovaní vesmíru.

Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. India a Rusko chcú byť prvými krajinami, ktorým sa podarí pristáť v oblasti málo preskúmaného južného pólu Mesiaca. Indická misia Čandraján-3 (Mesačná loď 3) odštartovala 14. júla a jej pokus o pristátie na Mesiaci sa očakáva okolo 23. augusta.

Rusko sa teraz snaží nadviazať na svoj dávny vesmírny program, ktorý bol v čase Sovietskeho zväzu priekopníckym, pričom do roku 2040 chce na Mesiaci zriadiť aj vesmírnu stanicu.

Na projekte Luna-25 a ďalších obdobných misiích mala pôvodne s Moskvou spolupracovať aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Po vlaňajšej invázii ruských vojsk na Ukrajinu však vyhlásila, že sa na týchto misiách s Ruskom podieľať nebude. Moskva sa v nich napriek tomu rozhodla pokračovať.