Osobné údaje Slovákov sa dajú kúpiť za pár eur na internete, exkluzívne sme rozobrali celý špinavý biznis

Nelegálne databázy s osobnými údajmi miliónov Slovákov sa dnes dá kúpiť len za pár desiatok eur. Predaj neprebieha len na darkwebe, ale aj na bežne prístupných a populárnych webových stránkach, kde si ich zakúpili prinajmenšom desiatky ľudí. Typicky napríklad marketingových agentúr alebo pofidérnych obchodníkov.

Zisťovali sme, čo tvorcom a distribútorom databáz hrozí a či sa protizákonného konania dopúšťajú aj kupujúci. Taktiež sme zisťovali, ako presne by mali Slováci, ktorí sa v takejto databáze nájdu, postupovať a či im náleží odškodné.

Odpovedajú odborníci na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti SAFELab, od ktorých sme chceli vedieť aj to, ako sa pred tvorcami takýchto databáz chrániť a udržiavať svoje osobné údaje mimo dosahu škodlivých aktérov.

Ide o nelegálny a špinavý biznis

Osobné údaje 4 000 000 Slovákov za 39 €, databáza slovenských škôl len za 40 €, databáza viac než 440 000 slovenských firiem za 250 €. Tento typ inzerátov nájdeš na viacerých inzertných portáloch.

Tvorba, distribúcia, predaj alebo použitie takejto databázy sú však v drvivej väčšine prípadov nelegálne. Jakub Berthoty z právneho butiku Dagital Legal pre FonTech.sk povedal, že „na nahrávanie, predaj a celkovo spracúvanie databáz potrebuje mať každý článok v reťazci (teda predávajúci aj kupujúci) právny základ podľa čl. 6 GDPR, ktorý je súhlas, plnenie zmluvy alebo oprávnený záujem.“

„Tie nemajú, takže áno, je to nelegálne podľa môjho názoru. Aj predávať a zrejme aj kupovať a ďalej využívať. Určite by som to našim klientom neodporúčal robiť,“ pokračoval Berthoty.

Predajcovia sa často snažia ochrániť vetou, že kontakty pochádzajú z verejne dostupných zdrojov. „Neexistuje právny základ ‚z verejne dostupných zdrojov‘, to je úplne irelevantné,“ upozornil Berthoty, podľa ktorého ide o veľmi slabú výhovorku. „Je jedno či máte dáta z verejných alebo iných zdrojov, potrebujete mať právny základ podľa čl. 6 GDPR.“

Advokát a odborník na ochranu osobných údajov zároveň povedal, že nevie, či sa na Slovensku trestne stíhalo za takéto konanie, „ale máme na to trestný čin.“

Čo robiť, ak sa v databáze nájdem?

Čítaj viac z kategórie: Cyber