Novoobjavená exoplanéta nachádzajúca v našom susedstve má potenciál vrhnúť nové svetlo na jednu z najpodivnejších záhad planetárnej vedy. Ide totiž o „chýbajúcu exoplanétu“. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Jedinečná super-Zem

Astronómovia pri prezeraní vesmíru často narazia na rôzne vesmírne „čudá“. Či už sa jedná o čierne diery, ktoré by nemali existovať, hviezdy s pevným povrchom, alebo najnovšie planétou pokrytou roztavenou magmou, na ktorej trvá rok len pár hodín.

Zobraziť celú galériu (1)

NASA/JPL-Caltech

Ako ďalej upozorňuje portál Space, predmetná planéta sa nazýva TOI-1075 b a bola objavená prostredníctvom známeho „lovca“ exoplanét TESS. Údaje z tohto observatória odhalili, že TOI-1075 b má svoj povrch prehriaty na neuveriteľných 1050 °C. Preto sa domnievajú, že povrch by mohol byť pokrytý oceánom horúcej magmy.

Len 200 svetelných rokov vzdialená planéta za tento horúci magmatický oceán vďačí svojej polohe. Nachádza sa totiž tak blízko svojej oranžovej trpasličej hviezdy TOI-1075, že jeden obeh jej trvá len 14,5 hodiny. Prvotné údaje tiež naznačili, že pozorovaná exoplanéta má polomer 1,72-násobku Zeme.

To upútalo pozornosť astronómky Zahry Essack z MIT, ktorá so svojim tímom túto planétu podrobne preskúmala. Výsledky sú zverejnené na predtlačovom serveri arXiv a prijaté na publikovanie v žurnále The Astronomical Journal.

Svet, ktorý vyplní medzeru

Väčšina objavených exoplanét patrí do kategórie tzv. mini-Neptúnov, teda planét, ktoré sú hmotnejšie ako Zem, ale menej hmotné ako Neptún, pričom sú obalené v hustej plynnej obálke z vodíka a hélia. Tieto plynné svety dosahujú hmotnosť viac ako 2-násobku hmotnosti Zeme.

Ďalším pomerne často objavovaným typom planét sú tzv. super-Zeme, teda kamenné svety s polomerom približne 1,5-násobku polomeru Zeme.

NASA/Goddard Space Flight Center

Doposiaľ sa nám však nepodarilo objaviť takmer žiadne planéty, ktoré by boli v rozsahu medzi 1,5 až 2-násobkom polomeru Zeme a to aj napriek tomu, že podľa mnohých astronómov by planéty v tomto rozsahu jednoducho mali byť pomerne frekventované (Fultonova medzera). Aj z tohto dôvodu je planéta TOI-1075 b  nesmierne zaujímavou.

Ďalšie pozorovania a analýza odhalili, že TOI-1075 b dosahuje hmotnosť 9,95-násobku hmotnosti Zeme a má hustotu 9,32 g/cm³. Uvedené z predmetnej planéty robí jednu z najmasívnejších objavených super-Zemi, ale taktiež horúceho kandidáta na tú vôbec najhustejšiu objavenú super-Zem. Pre porovnanie, hustota Zeme je 5,51 g/cm³.

Exoplanéta, ktorá vyniká hneď niekoľkými svojimi vlastnosťami a zároveň vypĺňa Fultonovu medzeru, by podľa akceptovaných teórií mala mať vodíkovo-héliovú atmosféru.

Vzhľadom na jej krátku obežnú dráhu a predpokladané zloženie sa však vedci domnievajú, že TOI-1075 b buď žiadnu atmosféru nemá, alebo má atmosféru plnú kovu a silikátov.

Inými slovami, povrch tejto planéty je natoľko horúci, že jej atmosféru, ak nejakú má, tvoria výpary kovov a hornín.