NASA si zaumienila nový netradičný cieľ, ktorým je havarovanie na Marse. Na Marse úspešne pristáva už desaťročia, avšak tento spôsob zatiaľ úmyselne neskúsila.

Ako informuje Universe Today, náraz do povrchu má napriek predsudkom obrovský potenciál a jeho úspech nie je tak nemožný, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Zníži náklady na misiu

Ako ďalej vysvetľuje Laboratórium prúdového pohonu (JPL), agentúra pracuje na vývoji sondy SHIELD, ktorej úlohou je pristáť na povrchu Marsu bez komplikovaných pomocných komponentov ako sú raketové motory, padáky a podobne. Miesto toho má mať deformačné zóny podobne, ako motorové vozidlo a tie mu pomôžu prežiť pád z orbity.

Táto deformačná zóna pripomína akordeón (harmoniku) a má obrovský potenciál znížiť náklady na konštrukciu marťanskej sondy, keďže značnú časť nákladov tvoria práve zariadenia potrebné pre vstup do atmosféry a následné bezpečné pristátie.

Zároveň môže dôjsť k rozšírení zoznamu lokácií, ktoré sú vhodné pri pristátie a s inými spôsobmi by bolo ich dosiahnutie nesmierne náročné.

NASA/JPL-Caltech/Úprava redakcie

Korene tohto projektu sa nachádzajú v misii, ktorá má na Zem dostať vzorky z Marsu. Na ich zbieraní momentálne pracuje rover Perseverance a o niekoľko rokov sa k nim dostane ďalšia sonda, ktorá odštartuje z Marsu (pôjde o vôbec prvé dosiahnutie orbity z marťanského povrchu) a dopraví ich k Zemi. Zvyšok sondy aj so vzorkami vstúpi do atmosféry a napokon narazí do povrchu púšte.

Odborník z automobilového priemyslu

„Ak chceme pristáť tvrdo na Zemi, prečo to nemôžeme spraviť na Marse? Ak ak dokážeme vykonať takéto tvrdé pristátie na Marse, vieme, že bude fungovať aj na iných planétach či mesiacoch s hustejšími atmosférami,“ vysvetľuje Velibor Ćormarković, člen tímu vyvíjajúceho projekt SHIELD.

Ćormarković pôvodne pracoval pre automobilový priemysel, kde spolupracoval na testovaní áut s testovacími figurínami. Pri takýchto crash testoch sú vozidlá rozbehnuté rôznymi stranami o stenu, stĺpy či iné bariéry a je skúšaná ich odolnosť a schopnosť tlmiť takéto silné nárazy. Podobné testy dnes Ćormarković vykonáva pre NASA a JPL, avšak testovacie zariadenia spúšťajú na obrovskom vertikálnom stojane.

Jeden z takýchto testov prebehol aj 12. augusta tohto roku, pričom zariadenie narazilo do bariéry rýchlosťou 177 km/h, čo je rýchlosť sondy po vstupe do marťanskej atmosféry a priblíženiu sa k povrchu. Po preskúmaní obsahu kapsuly vedci zistili, že všetky dôležité komponenty prežili a to vrátane smartfónu. Zdá sa tak, že sa skutočne jedná o vhodnú formu pristávania na Marse.

Čítajte viac z kategórie: Novinky