V roku 2014 do Tichého oceánu dopadol meteorit. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby tento meteorit nedosahoval rýchlosti mnohonásobne vyššie než by mal. Po dôkladnej analýze vyšlo najavo, že nepochádza z našej slnečnej sústavy a že sa skladá z neuveriteľne tvrdého materiálu, informuje NBC10 Boston.

Vážený profesor astrofyziky z Harvardu, ktorý stojí za zisteniami o zvláštnej povahe tohto meteoritu, Avi Loeb, povedal, že sa môže jednať o mimozemskú technológiu alebo o materiál, ktorý sme dodnes neobjavili. Podľa neho je pevnosť tohto meteoritu taká obrovská, že by nemal mať prirodzený pôvod.

Nie je z našej slnečnej sústavy

Loeb na analýzu použil dáta z amerických obranných systémov na detekciu rakiet. Aj keď mu boli sprístupnené len obmedzené informácie, bol si takmer okamžite istý, že objekt nepochádza z našej slnečnej sústavy.

„Toto by bolo prvýkrát, čo sa ľudia dotkli objektu, ktorý k nám prišiel od inej hviezdy,“ povedal Avi Loeb. „Našiel som vládny zoznam meteoritov, ktoré zaznamenali protiraketové systémy. Poprosil som svojho študenta, aby zistil, či niektoré z najrýchlejšie sa hýbajúcich meteoritov mohli prísť zvonku našej slnečnej sústavy.“

ksandrphoto/freepik

Úplné utvrdenie prišlo v momente, kedy US Space Command potvrdili pôvod meteoritu. Vďaka širšiemu prístupu ku všetkým dátam bolo možné s určitosťou na 99,999 % potvrdiť, že ide o meteorit s pôvodom mimo našej slnečnej sústavy.

Teraz tento meteorit treba nájsť

Už len pôvod tohto meteoritu je dostatočne zaujímavý na to, aby sme sa ho vydali nájsť. Keď však vezmeme do úvahy nezvyčajné vlastnosti materiálu, z ktorého sa skladá, tak je hneď jasné, že môže ísť o historický prelom. Možno ide o prvý hmatateľný dôkaz, že vo vesmíre nie sme sami.

„Plánujeme použiť loď a postaviť obrovský magnet, ktorým prejdeme oceánske dno. Pôjdeme tam a späť, ako keby sme kosili trávnik,“ žartoval. Ich plánom je zachytiť zo dna všetok magnetický materiál a následne ho skúmať v laboratóriu.

Aj napriek veľkej pevnosti tohto meteoritu Loeb predpokladá, že sa mohol roztrieštiť na úlomky približne o veľkosti mince. Takéto úlomky by mohli byť v rádiuse až 10 kilometrov od miesta dopadu. Zároveň je však dôvod očakávať, že najväčšie, najpevnejšie kusy sa nájdu práve pod miestom dopadu alebo v jeho blízkom okolí.

Nejde o lacný projekt

Avi Loeb na túto výpravu už vyzbieral pol milióna dolárov, no ešte mu chýba približne jeden milión. To nie je malá suma, no profesor si dovolil poznamenať, že potenciálny prínos takéhoto objavu má omnoho vyššiu hodnotu.

Svoje tvrdenia prirovnáva ku Galileovi a kritikov ignoruje. V minulosti by ho za takéto výroky popravili, no dnes si z neho robia žarty ľudia na sociálnych sieťach, povedal. „Nechcem lajky na Twitteri. Chcem len vedieť, čo to je.“

Faktom zostáva, že veda je na jeho strane a jeho tvrdenia sú opodstatnené. Sám však priznal, že pevné závery sa budú dať robiť až v momente, kedy meteorit a jeho zloženie budú môcť preskúmať v laboratóriu.