Vesmír je plný astronomických objektov a javov, ktoré si častokrát len ťažko dokážeme predstaviť. Našťastie pre nás, na obežnej dráhe máme Hubblov teleskop, ktorý nám dokáže veľa prezradiť, ako tieto javy vyzerajú.

Einsteinov prstenec

Inak tomu nie je ani pri novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal (dostupná aj na predtlačovom serveri arXiv), kde ústrednú postavu zohral veľmi vzácny a najmä zvláštny astronomický úkaz predstavujúci kruhovú deformáciu svetla zo zdroja vďaka gravitačnej šošovke. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Díaz-Sánchez et al., ApJ, 2021

Ide o tzv. Einsteinov prstenec, a ako  už iste tušíš, existenciu tohto úkazu prvýkrát teoretizoval Albert Einstein vo svojej všeobecnej teórii relativity a vysvetlil ho procesom nazývaným gravitačná šošovka

Gravitačná šošovka je efekt kedy masívne astronomické objekty (galaxie, čierne diery) dokážu vytvoriť také intenzívne gravitačné pole, že  dochádza k zakriveniu časopriestoru, čo znamená, že svetlo prechádzajúce v okolí týchto objektov sa pohybuje po zakrivenej dráhe.

V tomto prípade Hubble pozoroval jeden z najväčších a najkompletnejších Einsteinových prstencov. Na snímke, ktorá bola prvýkrát publikovaná ešte v decembri 2020 je vidieť obraz značne zväčšenej a účinkami gravitácie zdeformovanej galaxie, píše portál HubbleSite.

Znázornenie efektu známeho ako gravitačná šošovka NASA, ESA; L. Calçada

Pre zaujímavosť, nedávno sa podarilo vo vesmíre odhaliť zvláštne rádiové kruhy označované tiež ako ORC. ORC sú dokonca natoľko záhadné, že ich existenciu nevieme vysvetliť. Medzi najpravdepodobnejšie teórie patrilo, že pozorované rádiové kruhy sú zvyšky supernov, rádiové emisie prechádzajúce cez oblasť formovania hviezd, elektróny vyletujúce z okolia supermasívnej čiernej diery, prípadne Einsteinove prstence. Všetky tieto možnosti však boli vedecký vylúčené.

Extrémne rýchla tvorba hviezd

Účinky sú dokonca natoľko silné, že pozorovanú galaxiu, nielenže vidíme na štyroch rôznych zdeformovaných obrazoch, ale aj 20-krát zväčšenú. Podľa dostupných informácií je výsledný obraz rovnako ostrý, ako keby boli pozorovania urobené 48-metrovým teleskopom.

Duplikácie galaxie . Díaz-Sánchez et al., ApJ, 2021

Ide o galaxiu GAL-CLUS-022058s nachádzajúcej sa v súhvezdí Pec na južnej pologuli. Vzniknutý obraz je známy aj pod názvom „Roztavený prsteň“ (Molten Ring). Astronómovia dokázali určiť, že galaxia je vzdialená približne 9,4 miliardy svetelných rokov, čo ju umiestňuje do obdobia, kedy dochádzalo k tvorbe hviezd až tisíckrát rýchlejšie ako je tomu dnes v Mliečnej dráhe.

Pomocou vzniknutých snímok odborníci dokázali vymodelovať šošovkový efekt, čo im umožnilo pretransformovať zmieňované svetelné škvrny a duplikácie obrazu Roztaveného prstenca do galaxie, ktorá ich vytvorila.

To odhalilo, že galaxia sa nachádza v tzv. hlavnej postupnosti galaxií tvoriacich hviezdy, pričom nové hviezdy sa rodia rýchlosťou 70 až 170 slnečných hmotností za rok, zatiaľ čo čo v Mliečnej dráhe je rýchlosť stanovená iba na niekoľko slnečných hmotností za rok.

Výsledky výskumu by tiež mohli pomôcť vysvetliť rýchlu formáciu súčasných obrovských eliptických galaxií.