Streamovacie služby si v posledných mesiacoch v oblasti lokalizácie konečne začali všímať aj Slovensko a v čoraz väčšej miere môžeme v obsahovej ponuke veľkých hráčov na našom trhu nájsť slovenské titulky či dabing.

Apple TV sa aj napriek menšej programovej ponuke snaží publikum osloviť slovenskými titulkami, tie už dokonca môžeme nájsť aj v streamovacej službe Prime Video, ktorá sa v posledných týždňoch intenzívne pustila do lokalizácie obsahu pre divákov zo Slovenska a Českej Republiky.

Absolútnym priekopníkom v oblasti lokalizácie sa ukázalo byť HBO, ktoré v rámci vlastnej iniciatívy začalo svoj obsah ponúkať nielen so slovenskými titulkami, ale aj dabingom, pričom pozornosti sa v tomto smere nevyhli ani najväčšie hity služby a seriály ako Černobyľ či Hra o tróny.

FonTech

Netflix si naopak Slovensko zatiaľ v oblasti lokalizácie príliš nevšíma, na oplátku však tuzemským predplatiteľom exkluzívne ponúka viaceré snímky zo slovenskej produkcie, medzi ktorými nechýbajú divácky najúspešnejšie filmy uplynulých rokov ako Sviňa, Čiara a najnovšie aj dokument o Attilovi Véghovi.

Má však z pohľadu streamovacích služieb význam lokalizovať svoj obsah aj pre taký malý trh, akým je Slovensko? Akým smerom sa budú trendy uberať a prečo sa debata o kvalitách nášho dabingu vždy uberá rovnakým smerom?

Na čom si filmy a seriály vychutnáš v skvelej kvalite?

Pozri si ich na 58-palcovom televízore s technológiou Ambilight, 4K rozlíšením, operačným systémom Android a podporou HDR10+.

PREČÍTAJ SI CELÝ –>ČLÁNOK<–

Na tieto i mnohé ďalšie témy sme sa zamerali v rozhovore s poprednou slovenskou výskumníčkou v oblasti audiovizuálneho prekladu, prekladateľkou a titulkárkou Mgr. Emíliou Perez, PhD., ktorá momentálne pôsobí ako vedúca Katedry translatológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

V rozhovore sa ďalej dočítaš:

• Prečo má zmysel robiť obsah aj do slovenčiny
• Na čom padá argument, že si vystačíme aj s češtinou
• Ako sa zlepšil slovenský dabing v uplynulých rokoch a v čom český prevyšuje
• Prečo Netflix prestal vyrábať slovenské titulky
• Ako sa líšia titulky od amatérov a profesionálov
• Aký trend nás čaká v budúcnosti

V posledných mesiacoch sme na streamovacích službách svedkami nárastu lokalizácie obsahu do slovenčiny. Začínajú si veľké spoločnosti konečne všímať aj slovenských divákov a má pre ne vôbec význam lokalizovať obsah aj do slovenčiny?

Je to ťažká téma. Za mňa určite má význam lokalizovať do každého jazyka. V Európe je predsa množstvo malých krajín s množstvom jazykov, kde sa obsah lokalizuje a je zvláštne, že my to vnímame ako niečo špeciálne a formu extra benefitu.

Zároveň lokalizáciu vnímam aj ako formu kultúrnej reprezentácie, nad ktorou sa v iných krajinách už nikto ani nezamýšľa. Ak žijeme v nejakej krajine, je predsa len prirodzené, že v nej budeme mať možnosť sledovať obsah v jej štátnom jazyku. Bodka.

Netreba za tým hľadať žiadne národniarske stratégie ani nič podobné. Toto je skrátka absolútne prirodzené pre každú európsku krajinu, s výnimkou našej, kde ešte stále rozoberáme, či vôbec slovenčina, prečo, načo…

Častým argumentom však býva, že slovenskí diváci si vystačia aj s češtinou.

Rozumiem, že téma slovenčina-čeština je komplikovaná a rozumiem aj reakciám divákov v zmysle, že divák si chce častokrát niečo pozrieť a chce obsahu hlavne rozumieť. Myslím si, že naši diváci vlastne až tak neriešia, či to bude slovenčina alebo čeština.

Problém je oveľa zásadnejší, a ukázal sa pred pár rokmi práve pri niektorých streamingoch. Vtedy diváci (ktorí napr. nehovoria po anglicky) vlastne riešili, či mu vôbec budú rozumieť, keďže vypadla slovenčina a čeština ako možnosť B nebola dostupná.

Netflix

Mňa napríklad čeština ako diváka vôbec nevyrušuje, ale príde mi zvláštne, že keď napríklad niekedy prídem do kina, môžem si pozrieť film v angličtine, s českými titulkami alebo s českým dabingom, ale nemôžem si vybrať slovenský dabing alebo titulky.

A tento istý princíp sa vzťahuje aj na streamovacie platformy. Vždy ma zaskočí, keď v diskusiách samotní diváci argumentujú, že sme „malý trh“, a že „tým distribútorom/vysielateľom/prevádzkovateľom služby sa to vlastne, chudákom, neoplatí“. No ak si uvedomíte, že každý divák je vlastne klient, zákazník, ktorý si zaplatí či už za prístup k službe, lístok do kina a pod., prečo by nemal dostať to, na čo má nárok?

Je to, akoby sme začali pozerať večerné správy na Jednotke a boli by v češtine. Jasné, že by sme im rozumeli, ale bolo by to predsa divné. Rozumejú si Dáni a Švédi a o tejto téme sa ani nediskutuje. Môžeme sa pozrieť aj do krajín bývalej Juhoslávie, čo je síce iný kultúrny kontext, no ani tu táto téma nerezonuje. Rezonuje iba u nás a vždy skončí pri známej debate z 90-tych rokov, ktorý dabing je horší a ktorý je lepší.

Ale o tom to vôbec nie je. Je veľmi nezvyčajné, že my to máme potrebu vôbec riešiť. Som presvedčená, že keby napríklad z Netflixu zrazu zmizli všetky české titulky a nahradili ich slovenské, nikto by si to ani nevšimol.

Prečo je český dabing pre mnohých divákov stále vnímaný ako kvalitnejší?

Je tu pomerne jasná kultúrna a historická podmienenosť. Aj keď debaty na túto tému sa takmer vždy vyvíjajú v rovnakých líniách, keď sa na to pozriem z historického hľadiska, tak slovenský dabing išiel ruka v ruke spoločne s českým, čo bolo predtým úplne prirodzené.

Žili sme v spoločnej krajine a je pravda, že českého dabingu bolo v tomto období v televíziách viac ako toho slovenského. Slovenský divák si naň prirodzene zvykol.

Po rozdelení Československa začalo slovenského dabingu výrazne pribúdať, no zároveň to bolo aj obdobie, keď sa objavovali v médiách snahy o prezentovanie čistého, spisovného jazyka, bez subštandardných foriem, bez hovorovosti. A toto v dabingu nefunguje a ani mu nepomáha.

V tomto období silneli práve tie porovnávacie diskusie o tom, že český dabing je živší, krajší, slangovejší. A tie sa prenášajú až dodnes, hoci slovenský dabing je už dávno niekde inde ako pred tridsiatimi rokmi. Ktorý dabing je kvalitnejší je preto z môjho pohľadu dnes tak trochu zdedená téma a všetko k nej už bolo povedané, mnohokrát.

Tejto problematike sa venujeme s Mirkou Brezovskou a Zuzanou Jánošíkovou aj v našej poslednej knihe Slovenský dabing a titulkovanie v premenách času (2021), kde ukazujeme, ako sa tá istá téma prenáša desaťročia – najprv z televízneho prostredia na DVD, do kín, a v súčasnosti aj na platformy.

Emilia Perez/súkromný archív

Ako porovnanie slovenský vs. český dabing hodnotíte dnes?

Môj osobný názor je, že slovenský dabing je momentálne lepší ako ten český. Nehovorím, že je bezchybný, ale v mnohých veciach je lepší, najmä z pohľadu zvukového spracovania a expresivity. Momentálne z Čiech napríklad môžeme vidieť vlnu „garážových“ dabingov, kde je počuť, že sa dabing rýchlo nahral v štúdiu, monotónne, a aj keď je to prekladovo vždy vynikajúca robota, v slovenčine stále vidím snahu zachovať autentickosť aj z pohľadu zvukového vyznenia a spracovania.

Samozrejme aj u nás ostáva niekoľko vecí nedotiahnutých, dnes, aj v minulosti. Na niektoré z minulosti odkazujú diváci ešte aj dnes, hoci si neuvedomia, že mnohé z nich sú aj viac ako 20-25 rokov staré. Aj v tom skoršom období sme však mali niekoľko skvelých dabingov.

Dnes sme sa za prvé posunuli z hľadiska toho, čo je pre nás akceptovateľné, za druhé sme úplne inde v tom, ako jednotlivé postavy vnímame a intepretujeme. Za posledných 30 rokov sme sa už poučili, že postavy nemusia hovoriť štúrovskou slovenčinou, samozrejme je tu aj práca s internetom, vďaka čomu sme – nielen my – z prekladov odstránili významové či interpretačné nedostatky.

Vráťme sa späť ku streamovacím službám. Myslíte si, že trend lokalizácie do slovenčiny bude pokračovať aj naďalej?

Myslím si, že je dobrý signál od streamovacích platforiem, že idú aj po týchto menších jazykoch. Je to ich vlastná iniciatíva a je to dobrá iniciatíva, pretože ak chcú osloviť publikum a na tomto trhu fungovať, tak je základnou premisou, že služba bude lokalizovaná do danej jazykovej dostupnosti.

Apple/snímka obrazovky

Veľmi sa teším, že momentálne sa niekdajšia optika mení, čo dokazujú aj naše vlastné výskumy. Aktuálne sme napríklad aktualizovali výskum zameraný na vývoj v audiovízii aj na téme slovenčiny a češtiny a ukazuje sa, že niektorí noví vysielatelia majú o slovenčinu záujem a že to zároveň vysiela dobrý signál a motivuje aj ďalšie skupiny. Myslím si, že tento trend pozorovať určite budeme aj naďalej.

Netflix si so Slovenskom naopak zatiaľ veľkú hlavu nerobí a lokalizuje zatiaľ iba do češtiny. Prečo?

Keď na Slovensku Netflix začal, pracoval aj so slovenskou lokalizáciou. Následne to v roku 2017 stopli s tým, že na Netflixe nebola dostupná slovenčina, zároveň tu však nebola oficiálne dostupná ani čeština.

Vtedy sa objavila z môjho pohľadu trocha nešťastná petícia za sprístupnenie obsahu na Netflixe, pre slovenských divákov. Jej názov bol mierne zavádzajúci, keďže celý obsah sa vlastne niesol v duchu, že si vystačíme aj s českými titulkami.

Podpísalo ju zaujímavé číslo ľudí (5 028 pozn. redakcie), ale podľa mňa nie až tak, že by to malo zavážiť. V každom prípade sa však nazdávam, že streamovacie platformy, ktoré nepôsobia priamo na Slovensku, na vyslané signály reagujú, a že práve preto je dôležité tie vysielané signály dobre premyslieť a zvážiť. Táto istá petícia mohla predsa explicitne žiadať slovenskú jazykovú podporu pre divákov, ktorí si za prístup k službe na Slovensku platia.

Netflix/úprava redakcie

Na margo Netflixu treba dodať, že je to veľmi zaujímavá a vnímavá spoločnosť, a to v mnohých aspektoch. Z pohľadu jazyka a prekladov intenzívne rieši otázku kvality či jej zabezpečenia. Snaží sa sledovať, ako fungujú prekladatelia, ako funguje lokalizácia a čo na ňu hovoria diváci.

Zaujímavým impulzom bol aj štandardizovaný test kvality pre prekladateľov uchádzajúcich sa o spoluprácu na celom svete. A hoci táto prvotná iniciatíva nedopadla úplne dobre a časom šla do zabudnutia, vyslala zaujímavý signál, že je podstatné (a nemálo) kvalitu vlastne riešiť a myslieť na ňu od samého začiatku. To napríklad považujem vo svete prekladu za hodnotný impulz.

Myslíte si, že do Netflixu slovenčina časom predsa len dorazí?

Pre Netflix momentálne začínajú byť zaujímavé napríklad lokálne produkcie, pri ktorých sa iniciatíva môže zvrátiť. Platforma začína ponúkať viac lokálnych produktov, môžeme si všimnúť, že ponúka aj čoraz viac našich filmov. Ak slovenskí diváci začnú reagovať na slovenské filmy na Netflixe, čo si viem predstaviť, tak to môže byť signál, ktorý spustí snahu pre Netflix oživiť v lokalizácii aj tie jazyky, ktoré nateraz nepodporuje.

Takisto si myslím, že ak ostatní streamovací giganti, ktorí už na Slovensku sú alebo sa u nás čoskoro rozbehnú, budú lokalizáciu podporovať, začnú sa prejavovať drobné, no pre streamovacie spoločnosti veľmi dôležité rozdiely v ich vzájomnom porovnaní.

FonTech

Obsahovo si totiž streamovacie spoločnosti vedia dobre konkurovať a každá ponúka veľa kvality, hodnotovo sa však budú chcieť navzájom odlíšiť a jazyková lokalizácia v prípade niektorých jazykov či signál, ktorý týmto prevádzkovateľ služby vysiela, sa pre Netflix môže ukázať ako oblasť, v ktorej sa konkurencii nedorovnáva a bude to cítiť ako nevýhodu.

Možno si nájde inú cestu a vyberie sa úplne iným smerom, myslím si však, že pridanie slovenskej lokalizácie na Netflix je v budúcnosti pravdepodobné.

Takisto si streamovacie platformy začnú intenzívnejšie všímať aj divákov so špecifickými potrebami ako napríklad starších ľudí, nepočujúcich či nevidiacich divákov, ľudí s dyslexiou, čo už sa vo svete deje. Tu potom bude dôležité pracovať s konkrétnymi jazykmi, náhradné kompromisné riešenia neobstoja.

Tu majú v našom regióne viacerí prevádzkovatelia mediálnej služby značné rezervy. Nie som optimistka, že toto by sa malo stať do roka, ale myslím si, že do niekoľkých rokov áno, aj kvôli európskej legislatíve, ktorá do tohto kontextu už od minulého roka dosť výrazne smeruje.

V prípade titulkovania seriálov od Amazonu sa objavili informácie, že niektoré z nich má na starosť hneď niekoľko prekladateľov. Ako veľmi sa táto skutočnosť podpisuje na kvalite výsledného prekladu? Nemalo by to vyzerať tak, že jeden prekladateľ je zodpovedný za celý „svoj“ seriál?

Efektivizácia a ekonomizácia sú témou v každej jednej oblasti a bolo by zvláštne, keby neboli v tejto. To, že viacero prekladateľov pracuje na jednom projekte, je však bežná prax a osobne ju nevnímam ako problém. Dôležité však je správne nastavenie procesov tak, aby lokalizácia pre diváka v takomto prípade fungovala.

Ak sa tak nestane, problémom nie je účasť viacerých prekladateľov na projekte, ale nedostatočné či nevhodné nastavenie pracovných procesov tak, aby dokázali efektívne zladiť svoje práce. S týmto sa dobrá spoločnosť (štúdio alebo agentúra) vie popasovať.

Zoberme si napríklad seriál s ústrednou postavou, kde v jednej epizóde bude hlavný hrdina totálny hulvát, v druhej sa zázračne zmení a je z neho veľký slušňák, v jednej sa k seniorom stavia úctivo, v druhej tyká 90-ročnej starenke.

Warner Bros.

To je jasný príklad toho, že niečo nefunguje. Workflow treba zladiť a správne nastaviť. Niektorým prekladateľom takýto spôsob práce nevyhovuje, no vtedy by takúto zákazku nemali prijať.

Nie je raritou, že ak titulky neprídu z oficiálnych zdrojov, postarajú sa o ne fanúšikovia a amatérski prekladatelia. Aký je rozdiel v kvalite medzi takouto prácou a prácou profesionála?

Skúsení prekladatelia a absolventi nielen u nás v Nitre už vedia, čo práca titulkára obnáša. Všeobecné vnímanie však častokrát je, že človek vie napr. po anglicky, stiahne si z internetu program na titulkovanie, pozrie si film v predstihu a ešte si aj trošku zarobí, aké je to vlastne super. Na práci prekladateľa titulkov je však dôležitých veľmi veľa iných vecí ako to, že ovládam jazyk a že viem obsluhovať nejaký softvér, ku ktorému som si pozrela návod na YouTube.

Profesionálne titulkovanie pracuje s mnohými zásadami, aby mal divák z filmu adekvátny a ničím (ani titulkami) nerušený zážitok. Nejde len o to, že prekladáme pre niekoho, kto jazyk neovláda. Titulkovanie pracuje so stratégiami, ktoré smerujú k tomu, aby titulky diváka nerušili, aby ich vedel vnímať súbežne s dianím na obraze.

YouTube/snímka obrazovky

Divák by nemal miesto sledovania čítať titulky a nevnímať nič iné. Práve naopak, dobré titulky sa spracúvajú tak, aby ich divák vedel odvnímať naraz s obrazom, na ktorý sústredí hlavnú pozornosť.

Dnes už vieme, ako táto záležitosť funguje, robí sa k tomu množstvo výskumov, napr. s meraním pohybov oka, ktoré nám ukazujú ako divák dielo vníma pri rôznych uplatnených postupoch a preto vieme, ako je najlepšie ich nastaviť. A nie len šupnúť text, ktorý sa ťahá za jedného konca obrazovky po druhý a divák je pri sledovaní filmu ako na tenise.

Keď prekladateľ pozná, ako funguje recepcia diváka, ako jeho oko putuje po obrazovke, čo sa stane s pozornosťou pri nevhodnej forme titulkov, jednoducho vie, ako titulky dobre preložiť a nastaviť tak, že si divák v prvom rade vôbec neuvedomí, že titulky číta. A to je dobré titulkovanie – to sa však treba naučiť.

Je preto určite výhodou mať k titulkovaniu zaškolenie, pretože v mnohých prípadoch si samouk tieto faktory neuvedomí. Každý dobrý titulkár by mal zároveň vedieť, kde titulky umiestniť, ako ich rozdeliť, pamätať na to, že z textu sa nemá strácať význam (čo je tiež častou chybou), ale majú sa strácať zbytočné slová.

YouTube/snímka obrazovky

Rovnako treba vedieť vystihnúť tón filmu, jeho expresívne vyznenie, vzťahy medzi postavami, odstup medzi autoritami, čo je pre slovenčinu veľmi špecifické. Niekto si môže povedať, že na tom nezáleží, ale záleží.

S akým materiálom sa Vám vo všeobecnosti pracuje najhoršie a čo Vás ako prekladateľku audiovizuálneho obsahu naopak baví najviac?

Vlastne ani neviem. Každý prekladateľ sa poteší, keď mu na stole pristane niečo, čo pokladá za hodnotné. Nemusí to byť filmový trhák, ale pokojne aj film, ktorý zarezonuje na filmovom festivale, môže to byť slovenský film, ktorý sa ide prezentovať do zahraničia. Tieto veci vždy prinesú určitú formu vnútornej satisfakcie.

Osobne nemám rada napríklad až príliš povrchné relácie, ktoré sú aj na divácky štandard postavené veľmi nízko, ale prakticky všetky veci vás ako prekladateľa niekam posunú, a to je na tejto práci super. Čo naopak robím rada, je preklad slovenského filmu do cudzieho jazyka, kde sa ide opačným smerom a celkovo prácu na projektoch, ktoré sa snažia priniesť aj niečo nové ako je zabehnutá konzumná klasika.

Sú to napríklad festivalové filmy, charitatívne projekty alebo titulky pre nepočujúcich divákov, kde v ostatnom čase spájam vo svojej práci preklad s úpravou pre sluchovo znevýhodnené publikum, čo je síce ťažké, ale zaujímavé.

Samostatnou kapitolou pri prekladoch sú pravdepodobne vulgarizmy. Ako nájsť tú správnu mieru? Prílišná cenzúra môže pokaziť celú atmosféru, to isté ale naopak platí aj o doslovnom hrubom preklade.

Vulgarizmy majú plejádu prísneho vnímania „ako problém“ podľa mňa za sebou. Najviac táto otázka rezonovala práve v tých 90. rokoch a ešte chvíľu potom kedy sme boli zvyknutí, že sa v slovenských filmoch a filmoch so slovenským dabingom nenadáva. Teraz už je situácia iná a myslím, že v dabingu tam, kde expresivita v tomto smere patrí, väčšinou aj zachovaná je.

V titulkoch je to trochu špecifická situácia, niekedy totiž písaná forma vyznieva silnejšie ako tá hovorená a preklad je potom občas tak silný, že diváka môže na sedačke až posunúť dozadu.

YouTube/TotalFilm/snímka obrazovky

Ak sa bavíme o správnej miere, platí to, čo som už načrtla. Nejde len o preklad ako taký, ale o interpretáciu danej postavy a situácie. Prekladateľ musí vedieť odhadnúť, ako by sa táto postava vyjadrovala v danom momente a tomu prispôsobiť aj mieru expresivity v preklade.

Presná miera sa však určiť nedá. Slovenčina má extrémne veľa vulgarizmov, niekedy aj naozaj krásnych a použiteľných na každý jeden kontext. Treba s nimi však vedieť pracovať, inak môžeme postavám naozaj uškodiť. Keď stokrát v jednej vete v angličtine zaznie slovo na F, nemusí to v slovenčine automaticky znamenať to najhoršie a treba nájsť správny ekvivalent.

Keď sú už ale napríklad vo filme v angličtine menej frekventované, no o to silnejšie výrazy, prekladateľ by to mal vo výstupe zohľadniť. V zásade treba poznať silu výrazu v pôvodnom jazyku (nielen podľa slovníka) a keď ju vieme dobre odhadnúť, vieme ju aj správne preniesť.

Nie je výnimkou, že titulky, za ktoré si streamovacie služby zaplatia, sa objavujú na voľné stiahnutie aj na internete. Medializácie sa napríklad dočkali početné prípady spojené s portálom titulky.com, kde k porušovaniu autorských práv dochádza pravidelne. Ako tento problém vnímate?

Ide o veľmi veľký problém, nielen na Slovensku, zároveň sa ale deje oboma smermi. Prvý predstavuje viac menej klasiku – ja ako prekladateľ niečo urobím, niekto mi za to zaplatí, no niekto ďalší to následne skopíruje a ďalej použije.

Stáva to však aj naopak, keď nie veľmi profesionálny prekladateľ vyhľadá voľnú verziu titulkov, ktorú už pred ním niekto preložil – pokojne aj fansubber (amatérsky titulkár) – a jednoducho ju v preklade použije, čo je ďaleko za čiarou profesijnej etiky. Najhorší je tretí prípad, niekoľko sa ich vyskytlo v zahraničí, kedy titulky z fansubberskej platformy skrátka vo svojom vysielaní použila lokálna platforma, len tak.

Screenshot/FonTech/HBO Go

Aj keď sa u nás robí veľmi veľa osvety, autorstvo je z môjho pohľadu na Slovensku stále vnímané ako druhoradý pojem. Autorom ste pritom aj vtedy, ak vám za preklad nikto nezaplatí a robíte to len ako svoje hobby, no zrazu vaše titulky objavia v oficiálnom médiu. Toho by si mali byť vedomí aj amatérski titulkári a mali by vedieť, že ak sa im takéto niečo stane, nie je to v poriadku.

Takže nie je to v poriadku, len sa s tým ťažko pasuje, a to aj napriek tomu, že legislatíva je v tomto smere relatívne jasná. Legislatíva hovorí, že vy ste autor diela, pokiaľ to viete doložiť a pokiaľ nie je preukázateľný opak.

Pokiaľ teda máte preukázateľný dôkaz, že ste autorom diela, môžete ísť aj do sporu. Či do toho ten človek pôjde je, samozrejme, otázne. O probléme však treba hovoriť a osveta je extrémne potrebná. A vo veľkom smere práve k amatérskym titulkárom, ktorí si tento rozmer neuvedomujú.

Pre začínajúcich, resp. menej skúsených prekladateľov sa aj túto tému opakovanie snažíme prinášať na našich vzdelávacích podujatiach, či už vo vlastnej réžií, alebo v spolupráci s autorskou spoločnosťou LITA, ktorá má na problematiku vo svojich radoch ukážkových odborníkov. Najbližšie nás takáto akcia čaká teraz v júni, nech sa páči, všetci sú vítaní.

Poznáte vo vašom okolí niekoho, kto do sporu skutočne išiel?

Priamo na Slovensku a v audiovizuálnom preklade s týmto skúsenosť nemám. V iných kontextoch ale napríklad úzko spolupracujeme so spoločnosťou LITA, ktorá sa venuje problematike autorských práv a robí veľmi veľa osvety, a tu občas podobné prípady zaznievajú, aj keď možno z iných oblastí umenia a kultúry. Vo svojom okolí na Slovensku však nemám nikoho, kto by podobný problém riešil alebo ho mal, v zahraničí áno.

Mimo tejto situácie však vnímam aj ďalší s tým súvisiaci problém, a to meniace sa pracovné zmluvy, s ktorými sa najmä titulkári môžu stretnúť. Mnoho z týchto zmlúv hovorí o tom, že prekladateľ súhlasí s následným použitím diela, často v šialených formuláciách – teda vždy, naveky, všade a akokoľvek. Tu by prekladatelia mali zvážiť dosah takýchto podmienok, čo sa nie vždy deje a následne teda oberajú o možnosť v prípade problému niečo vôbec riešiť.

Ja napríklad svojich študentov učím, aby sami dbali prinajmenšom na preukázanie svojho autorstva a aby dobre zvážili, čo všetko chcú v rámci použitia svojej práce ochotní akceptovať, resp. za akých podmienok.

Ako je práca prekladateľa titulkov finančne ohodnotená?

Štandard odmeňovania bez ohľadu na platformu nie je jednotný a odvíja sa od množstva faktorov. Zavažuje, v akej kvalite a rýchlosti robíte, s akým objemom robíte, či sa na niečo špecializujete, aká je odozva od človeka, ktorý prácu po vás kontroluje, aký pracovný vzťah a akú dôveru si s klientom vybudujete.

Ľahko sa dokonca môže stať, že aj keď dvaja ľudia robia na tom istom seriáli, pre toho istého zadávateľa, sadzba každého z nich bude iná – v dodávkach pre televízne vysielanie až tak nie, ale v iných kontextoch to nie je ojedinelé.

HBO/Facebook

Orientačná informácia platového ohodnotenia titulkárov na Slovensku podľa toho, ako trh poznáme a čo ukázali prieskumy sa pohybuje v rozpätí od 1 až po 8 eur za minútu filmu, pri špecifických zadaniach občas i viac. Strednú vyššiu hodnotu vnímam ako optimum pre prekladateľa s praxou.

Príchod na Slovensko v tomto roku chystá Disney+, o lokalizácii služby do slovenčiny však nateraz nič nevieme. Nemáte informácie o tom, či bude obsah Disney+ lokalizovaný do slovenčiny?

Predpokladám a chcem veriť, že Disney+ pôjde v momentálnych trendoch streamovacích platforiem a bude sa zaujímať o všetky jazyky v krajinách, v ktorých bude služba spustená.

Disney

Má titulkovanie a lokalizácia do slovenčiny z pohľadu streamovacích služieb perspektívu aj do budúcnosti?

Lokalizácia do slovenčiny na streamovacích platformách z môjho pohľadu jednoznačne má perspektívu aj do budúcnosti a v budúcnosti ju bude mať aj v kombinácii s ďalšími formami, ktoré sa budú dostávať do popredia. To znamená napríklad pre skupiny divákov so špecifickými potrebami, ktorým sa už v iných krajinách začína dostávať omnoho väčšia pozornosť.

Je možné, že podobný trend sa časom objaví aj u nás, aj keď na chvíľu opäť najskôr prídu argumenty typu „sme malý trh“, „aká veľká je na tomto trhu vlastne skupina takýchto príjemcov“, a podobne. Streamovacie platformy ale neustále hľadajú a identifikujú nové skupiny príjemcov, a keď si to vezmeme zo širšej perspektívy, napríklad z pohľadu európskych krajín, tak každá táto skupina sa v konečnom dôsledku z pohľadu platforiem „oplatí“. Samozrejme, popri tom ide aj o dôležitý hodnotový signál.

Apple

Zaujímavým sa v tomto pohľade javí napríklad prieskum odborníka v oblasti prekladu a filmovej tvorby Pabla Romera-Fresca, ktorý skúmal, odkiaľ prichádza profit pre tvorcov audiovizuálneho obsahu. Ukázalo sa, že viac ako polovica zisku pochádza z verzií filmu, teda napríklad z dabovanej verzie, titulkovanej verzie, ale aj verzií pre nevidiacich, pre nepočujúcich a ďalších. Hovoríme síce iba o anglofónnom prostredí, no už aj za tohto predpokladu sa však polovica zisku javí ako mimoriadne zaujímavá.

Som preto presvedčená, že lokalizácia aj pre takú malú krajinou, akou je Slovensko, je pre tvorcov audiovizuálneho obsahu logickým krokom, predovšetkým vzhľadom na potrebu osloviť nové skupiny divákov. Akonáhle sa jedna skupina príjemcov „vyčerpá“ a z ekonomického pohľadu už nebude mať kam ďalej rásť, bude sa hľadať ďalšia. To pozorujeme v tejto praxi bežne.

V čom vidíte najväčšie výzvy do budúcnosti?

Z pohľadu práce prekladateľov sú to práve meniace profesijné a legislatívne aspekty, ktoré v istom smere pokladám za problémové – či už ide o zmluvy, autorské práva, finančné ohodnotenie Pokiaľ chceme vyrábať obsah kvalitne, musia ho robiť profesionáli a ľudia, pre ktorých je to práca a ktorí cítia zodpovednosť. Už teraz je však situácia na hrane a zachovanie profesie a štandardov kvality do budúcna je téma, s ktorou bude treba nevyhnutne pracovať.

Facebook/reprefoto/BingeWatch

Druhá, aj keď trocha rozporuplná téma, je efektivizácia práce v spojení s technológiami. Strojový preklad je témou vo svete prekladu už nejaký čas, postupne začína prenikať i do audiovízie. V reáli sa však nestretáva so zázračnými výsledkami. A aj keď nespochybňujem jeho prínos a veľký význam v určitých kontextoch, filmový a tvorivý preklad týmto kontextom podľa mňa nie je, aspoň nie zatiaľ.

Zo strany streamovacích platforiem je niekedy v Európe cítiť tlak poskytovať prekladateľom nástroje, ktoré by im teoreticky pri preklade mali pomôcť a prácu uľahčiť. V praxi však titulkári častokrát dostanú pomôcku, ktorá nefunguje, s ktorou sa pracuje ťažšie a úplne inak, ako sú zvyknutí, a za prácu vo výsledku dostanú zaplatené ešte menej, hoci vynaložili viac úsilia. Preto v tejto chvíli považujem viaceré snahy v tomto smere za unáhlené.

Poslednú oblasť z môjho pohľadu predstavujú modality pre už spomenuté skupiny divákov so špecifickými potrebami, kde za ostatnými krajinami v Európe jednoznačne zaostávame.

V televíznom vysielaní sa trend pomaly zlepšuje, v slovenských kinách téma úplne absentuje a streamingové platformy majú v tomto smere tiež dosť veľké rezervy. Slovensko je (resp. chce byť) moderná krajina a z pohľadu diváka a toho, ako sa staviame k rôznym skupinám obyvateľstva v našej krajine, to pokladám za dosť zásadný problém.