Kam sa podela všetka antihmota? Ľudstvo je o krok bližšie k rozlúsknutiu obrovskej záhady

Jedna z najväčších záhad vesmíru je opäť o krok bližšie k rozlúsknutiu. Vedci v CERNe objavili možnú príčinu asymetrie, ktorá spôsobila, že antihmota je vo vesmíre takmer neprítomná, informuje Sciencealert.

Absencia antihmoty nedáva zmysel

Všetky existujúce častice tvoriace hmotu majú aj svoje protiklady s opačnými vlastnosťami, ktoré nazývame antihmotou. Ak dôjde k stretu častice a antičastice, nastane ich anihilácia – navzájom sa zničia a vydajú veľké množstvo energie.

Pixabay

Keďže je hmota a antihmota vo svojej podstate to isté, len zrkadlovo obrátené, počas Veľkého tresku mali byť vytvorené v rovnakom množstve. V takom prípade však nie je podľa našich momentálnych fyzikálnych znalostí možné, aby vesmír obsahoval len obrovské množstvo hmoty, avšak takmer žiadnu antihmotu.

CERN prináša možné vysvetlenie

Jeden z detektorov Veľkého hadrónového urýchľovača prináša možné vysvetlenia tejto záhady. Experiment sa nazýva LHCb – Large Hadron Collider beauty. Beauty je z angličtiny krása a označuje b-kvarky, ktoré spomínaný detektor pozoruje.

Zo štyroch neutrálnych mezónov (častice zložené z kvarku a antikvarku), ktoré sa dokážu spontánne meniť na svoj antihmotový protiklad a znovu naspäť, jeden prejavoval nezvyčajnú asymetriu, píše oficiálny web CERN.

CERN

Išlo o mezón B⁰_S, skladajúci sa z b-antikvarku a s-kvarku (podivný kvark). Mezóny sú však nestabilné a rýchlo sa rozpadnú na stabilnejšie častice. Rozpad mezónov a antimezónov je síce mierne odlišný, avšak podľa teórie nie dostatočne rozdielny na generáciu takého množstva hmoty v ranom vesmíre, aké vidíme dnes. Antihmota je stredobodom pozornosti už dlhšiu dobu a vedci neustále prichádzajú s novými možnosťami, ako ju lepšie skúmať.

Mezóny vznikali zrážaním protónov vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, v ktorom oscilovali medzi normálnou a anti-verziou 3 biliónkrát za sekundu. Anti-B⁰_S mezóny pred rozpadom oscilovali rovnako, avšak po viacerých meraniach vedci prišli na to, že výsledkom bol o niečo častejšie rozpad mezónu, než anti-mezónu. Nejedná sa len o dôležitý míľnik pre výskum, ale aj novú schopnosť merania asymetrie.

Detektor CMS. Zdroj: CERN

Že je antihmota o niečo menej preferovaná oproti hmote v mikroskopickej škále naďalej nevysvetľuje jej masívny nedostatok v celom vesmíre. Je teda vysoko pravdepodobné, že naše momentálne chápanie problematiky je len približné načrtnutie oveľa základnejšej teórie. Študovanie mikrosveta je však naďalej najlepší spôsob, ktorým môžeme  pochopiť aj svet vo väčšej mierke či dokonca celý kozmos.

Čítajte viac z kategórie: Novinky