So skúmaním Venuše pomáhajú aj slovenskí vedci zo SAV. Preskúmajú vlastnosti iónov v atmosfére

Zobraziť celú galériu (0)

Vesmírna sonda BepiColombo, ktorá od roku 2018 putuje k Merkúru, sa vo štvrtok priblížila k Venuši na vzdialenosť 10.720 kilometrov. Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied (SAV) bude možné tento blízky prelet využiť na skúmanie vlastností iónov v jej hornej atmosfére. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Európsko-japonská vesmírna sonda BepiColombo, ktorá v roku 2025 dosiahne orbitu Merkúra, transportuje viacero vedeckých zariadení. Tie budú po dobu najbližších štyroch dní aktivované. Medzi nimi je aj iónový hmotnostný spektrometer SERENA/PICAM, ku konštrukcii ktorého prispeli aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a bratislavskej technologickej firmy Q-Products.

„Úlohou prístroja PICAM je registrovať distribúciu iónov, čiže ich chemické zloženie, energiu a smer, z ktorého prilietajú. Na rozdiel od našej Zeme, ktorú pred slnečným vetrom chráni jej magnetické pole, Venuša vlastné magnetické pole nemá. Prelet sondy týmto zložitým fyzikálnym prostredím určite prinesie množstvo cenných poznatkov o tejto našej susednej planéte,“ uviedol Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa na konštrukcii sondy priamo podieľal.

Pre samotný ústav je toto v poradí 21. aktívna vesmírna misia, ku ktorej prispel vývojom a konštrukciou vedeckej prístrojovej techniky. Záujem o Venušu významne vzrástol v septembri tohto roka, keď rádioteleskopy v čilskej Atacame a na Havaji detegovali v atmosfére Venuše fosfán, ktorý na Zemi vzniká výhradne biogénnou činnosťou.

Doposiaľ bola Venuša pre vysoké teploty, tlak a toxickú atmosféru považovaná za úplne nehostinnú pre život nášho typu. Prítomnosť fosfánu evokuje hypotézu o možnom mikrobiálnom živote vo vyšších vrstvách atmosféry.

Zdroj: TASR