Filmy podľa hier nesú so sebou už niekoľko desaťročí bolestivé stigma, vďaka ktorému ku každému ohlásenému titulu na základe videohernej predlohy sa pristupuje so značným skepticizmom. Na tom sa podpísalo aj niekoľko filmov na našom zozname nižšie, keďže ide o to najhoršie, čo strieborné plátna ponúkli.

Bloodrayne

Uwe Boll patrí medzi najväčších odvážlivcov filmovej kultúry, keďže už niekoľkokrát za sebou padol do toho istého blata a len málokedy sa dostal do kaluže. Film Bloodrayne nesie rovnaký názov ako jeho videoherná predloha.

Zatiaľ čo si hry z prvej polovice minulého desaťročia dokázali ako tak úroveň udržať úroveň, filmová adaptácia krvilačnej upírky Rayne zapadá medzi ten najväčší odpad filmového sveta. Podpriemerné zvládnutie zápletky podkopávajú iba otrasné herecké výkony a stupídne dialógy, ktoré nezachraňuje ani prítomnosť Michelle Rodriguez.

Alone in the Dark

Druhým majstrovským kúskom legendy videoherných adaptácií na tomto zozname je film podľa niekoľkodielnej hororovej ságy Alone in the Dark, ktorá sa v 90. rokoch mohla pýšiť založením žánru survival horror hier.

Z odkazu niekoľkých, dnes už obstarožných dielov, čerpala inšpiráciu napríklad aj známejšia Resident Evil sága. Film Alone in the Dark je ale úplne odlišným zážitkom ako hry, v ktorom aj tie najsurovejšie scény pôsobia komickým dojmom. Aj napriek hororovému zaradeniu nemôžeme tento film považovať za atmosféricky zážitok a už vôbec nie za dôstojného zástupcu filmov podľa videohier.

Hitman: Agent 47

Fanúšikovia si film na základe príbehu geneticky modifikovaného antihrdinu s číslovkou 47 už dlho priali, a tak ho aj v roku 2007 dostali. Niekoľko požmurknutí na fanúšikovskú základňu v jednotke zakrylo aj škôlkarským spôsobom napísaný príbeh, a tak filmárovi Aleksandrovi Bachovi prišlo ako dobrý nápad v týchto šľapajach pokračovať. Pokračovanie prišlo v roku 2015, prinieslo so sebou extrémne nesympatického Agenta 47 a ešte väčší odklon od predlohy ako v prípade predošlého filmu.

Doom: Annihilation

Niekomu prišlo ako dobrý nápad vypustiť medzi ľudí v jeseni minulého roka ďalší film Doom, ktorý si svoju prvotnú filmovú premiéru odbil už v roku 2005.

Aj keď oba filmy sú považované za to najhoršie, čo kedy zažilo plátna kín, prvý Doom mal aspoň v hlavnej úlohe Dwayna Johnsona a niekoľkominútovú scénu z pohľadu prvej osoby. Annihilation na druhej strane ponúkol CGI efekty hodné 90. rokov, tupú zápletku, za ktorú by sa nepriznali ani Romero s Carmackom a absolútne nezapamätateľné postavy.

Max Payne

Videoherná séria zameraná na životom zbičovaného detektíva NYPD Maxa Payna bola ako stvorená pre filmové spracovanie. Noirová atmosféra, charizmatický hlavný hrdina a akciou napumpované akčné scény plné bullet timeu znejú ako prvotriedne ingrediencie pre vynikajúce filmové béčko.

John Moore sa však rozhodol do hlavnej roly obsadiť absolútne nohodiaceho sa Marka Wahlberga, ktorého naprieč celým filmom prenasledujú temné sily. Filmárovi kvitujeme jeho potrebu okoreniť príbeh osobitou vsuvkou, no John ponúkol na filmovom plátne nesúvislý a v konečnom dôsledku aj nudný bordel, vyzdvihujúci otázku: ,,Čo má toto spoločné s hrami?“

Super Mario Bros.

Vedel si, že existuje film na motívy jednej z najzásadnejších herných sérii všetkých čias? Nie? Tak to potom patríš medzi tých šťastnejších. Filmový Mario z roku 1993 nám spôsobuje traumu aj v dnešnej dobe, keďže rozhodne ide o najhoršiu filmovú adaptáciu všetkých čias, prekonávajúcu aj ten najväčší odpad na tomto zozname.

Chápeme, že v tej dobe nebola technológia na takej úrovni, ako je tomu teraz, no autori si zasadenie do New Yorku, treťotriedny príbeh a lacno spracovaných záporákov ikonických pre hry mohli odpustiť.

Silent Hill: Revelation 3D

Ak by sme vyhlasovali súťaž o najhoršie pokračovanie všetkých čias, určite by ju vyhral druhý filmový Silent Hill. Zatiaľ čo sa jednotka slušne opiera o hry a berie si z nich len to najlepšie, pokračovanie sa radí medzi úplnú filmovú spodinu, a to aj napriek tomu, že sa značne snaží čerpať inšpiráciu z tretieho dielu hry.

Druhý diel okrem hlavnej dejovej línie zbytočne rieši vedľajšiu emocionálnu linku, ktorá sa do hororu rozhodne nehodí a z filmu robí zbytočne americký mišung, podrážajúci úroveň filmu podľa geniálnej hernej série o pár priečok nižšie.

Nenechaj si ujsť
Recenzia | Otestovali sme lacnejšiu verziu Galaxy Note 10. Stojí za to o stovky eur nižšia cena?

Tekken

V tomto momente sme sa rozhodovali, či na toto miesto pichneme filmový Tekken alebo Street Fighter. Druhý kandidát však vďaka roku svojho vzniku a prítomnosti hereckých hviezd ako Jean-Claude Van Damme sa aj napriek svojej príšernosti dá považovať za filmovú klasiku.

Tekken na druhej strane ponúka príbeh postavený na legendárnom turnaji, ktorý však nezaujme ani toho najväčšieho fanúšika bojovky. Horšie ako premisa na tom sú už len samotné herecké výkony.