Slnečná sonda Parker Solar Probe sa dostala k Slnku tak blízko, ako žiadny iný objekt vyrobený človekom. Dáta z nej poskytli vedcom neočakávané závery, ktoré nám však môžu poskytnúť bližšie informácie o tom, ako sa v skutočnosti správa najbližšia hviezda.

Ako informuje portál Science Alert, NASA vyslala slnečnú sondu Parker Solar Probe na svoju misiu 12. augusta 2018. Odvtedy putovala vesmírom s cieľom dostať sa čo najbližšie k Slnku a zozbierať potrebné údaje, ktoré by nám o správaní našej najbližšej hviezdy povedali čo najviac. Konkrétnym cieľom misie bolo získať dáta, ktoré by rozšírili vedomosti o slnečnom vetre.

Zobraziť celú galériu (4)

NASA/Johns Hopkins APL/Steve Gribben

Sonda Parker Solar Probe sa nakoniec dostala k Slnku na vzdialenosť takmer 24 miliónov kilometrov, čo z nej robí jediný objekt, ktorý bol vyrobený človekom a zároveň sa dostal tak blízko. Zároveň sonda zaznamenala aj ďalší rekord, keď sa stala najrýchlejším objektom vyrobeným človekom. Vedci totižto rýchlosť sondy stanovili na neuveriteľných 246 960 km/h.

Magnetické pole v blízkosti Slnka sa mení úplne inak, ako sa predpokladalo

Dôležitejšie ako rekordy boli pre vedcov dáta, ktoré sonda získala. Ako píše portál The Verge, vedci sa vďaka rekordnému priblíženiu k Slnku dozvedeli, ako sa správa bližšie k svojmu povrchu. Prvú sériu výsledkov tak popísali v štyroch vedeckých publikáciách uverejnených v žurnále Nature. Pravdepodobne najprekvapivejším objavom bol fakt, že magnetické polia vychádzajúce zo Slnka sa nečakane preklápali dozadu a dopredu, čím spôsobovali lokálne narušenia.

Zobraziť celú galériu (4)

Štart rakety nesúcej slnečnú sondu Parker Solar Probe. Zdroj: NASA/Bill Ingalls

Vedci totižto pozorovali fenomén, pri ktorom sa v blízkosti Slnka v krátkych momentoch nazývaných „switchbacks“ smer magnetického poľa otočil o 180°. Takúto zmenu orientácie magnetického poľa vedci neočakávali. Teraz však pracujú na vysvetlení tohto fenoménu. Jedným z možných vysvetlení by mohlo byť práve prúdenie solárneho vetra.

Solárny vietor môže byť odpoveďou na podivné správanie sa magnetického poľa

Solárny vietor sú v podstate energeticky nabité častice a plazma, ktoré prúdia okolo Slnka. Tento vysoko nabitý materiál sa môže dostať aj k nám na Zem, kde ho je možné pozorovať vo forme polárnej žiary. Ak je jeho intenzita príliš vysoká, môže spôsobiť aj výpadky elektroniky či elektrickej siete. Vedci sa doposiaľ domnievali, že solárny vietor vychádza zo Slnka v jednom súvislom prúde.

Zobraziť celú galériu (4)

Umelecká vizualizácia solárneho vetra. Zdroj: Wikipedia/NASA

Dáta zo sondy ale naznačili, že solárny vietor zo Slnka vychádza v takzvaných „hrotoch“ s rýchlosťou vyššou, akú má okolité médium. Práve to má podľa vedcov spôsobiť roztiahnutie magnetického poľa a otočenie jeho síl. Po tomto otočení sa môže magnetické pole znova spojiť a spôsobiť tak masívnu explóziu známu ako Slnečná erupcia, ktorá doslova vystrelí vysokorýchlostné častice v podobe solárneho vetra smerom na Zem.

Pre presnejšie a podrobnejšie dáta sa potrebujeme dostať ešte bližšie

Je však veľmi priskoro, aby mohli vedci povedať, že práve táto odpoveď na pozorovaný fenomén je konečná. Adam Szabo, vedecký pracovník misie, totižto odhaduje, že správna odpoveď sa dostaví, až sa k Slnku dostaneme 4-krát bližšie. Vedci však majú ešte dostatok dát pre nové publikácie, ktoré môžu priniesť opäť zaujímavé závery.

Zobraziť celú galériu (4)

Laboratórna simulácia vplyvu magnetosféry na solárny vietor. Zdroj: Wikipedia/Kristian Birkeland

Okrem fenoménu solárneho vetra totižto zistili, že slnečné žiarenie odparuje častice kozmického prachu vo svojom okolí. Týmto sa vytvorí okolo Slnka vo vzdialenosti 5,6 milióna kilometrov zóna bez prachu. Na podrobnejšie zistenia si ale počkáme minimálne do 29. januára 2020, kedy by sa sonda mala dostať k Slnku ešte bližšie.