Čínski vedci odhalili v ionosfére približne 600 km nad Gízou obrovskú plazmovú bublinu a dokázali to urobiť zo vzdialenosti viac než 8 000 kilometrov. Tento zvláštny jav sa síce opakovane objavuje nad rovníkovými oblasťami a nie je ničím nezvyčajným, tentoraz však prišla detekcia z úplne opačnej strany planéty, konkrétne z čínskeho ostrova Chaj-nan v Juhočínskom mori, kde sa nachádza radarový systém LARID schopný sledovať ionosférické poruchy na veľké vzdialenosti. Na tému upozornil IFLScience.

Plazmové bubliny sú horúce vrecká superohriateho plynu, ktoré vznikajú v hornej vrstve atmosféry nazývanej ionosféra, zvyčajne po západe slnka v oblastiach blízko rovníka. Tieto javy, odborne označované ako equatorial plasma bubbles (EPBs), sa pohybujú vysoko nad Zemou a majú zásadný vplyv na komunikáciu a navigáciu, keďže narúšajú prepojenie medzi zemou a vesmírom. Nad Egyptom ich ročne vznikne desiatky a je mimoriadne významné, že ich teraz vieme pozorovať s takýmto rozsahom a presnosťou na diaľku.

Nebezpečná bublina nad pyramídami

Čínska akadémia vied vyvinula systém s názvom Low lAtitude long Range Ionospheric raDar (LARID), ktorý dokáže zaznamenať zmeny v ionosfére spôsobené týmito bublinami. Radar vysiela signály, ktoré sa odrážajú od plazmy a vracajú späť, čo umožňuje ich interpretáciu. Dôležité je, že jeho súčasný dosah je neuveriteľných 9 600 kilometrov, čo je zlepšenie o trojnásobok za menej než pol roka. Výsledky naznačujú, že takýto systém dokáže monitorovať ionosférické poruchy v reálnom čase, dokonca aj na miestach, ktoré sú bežne mimo horizontu pozemných radarov.

Vedci objavili v Gíze záhadnú štruktúru.
ChatGPT

„Tieto výsledky poskytujú významný pohľad na výstavbu siete radarov typu OTH (Over-The-Horizon), ktorá by v budúcnosti mohla pozostávať z troch až štyroch radarov a bola by schopná globálne detekovať EPBs v reálnom čase,“ uvádzajú autori štúdie. Takáto sieť by mohla predstavovať revolúciu v sledovaní tzv. vesmírneho počasia – pretože práve slnečná aktivita výrazne ovplyvňuje tvorbu plazmových bublín, podobne ako sezónne zmeny v pozemskom počasí.

Prečo na tom záleží? Pretože poruchy v ionosfére môžu mať vážne dôsledky na prevádzku satelitov, ktoré sú základom našich navigačných systémov, telekomunikácií a dokonca aj finančných transakcií. Hoci sa tieto javy môžu obmedziť na úzky pás Zeme, v prepojenom svete môžu ich následky pocítiť aj ľudia tisíce kilometrov ďaleko. Možnosť predpovedať nielen vznik bublín, ale aj ich veľkosť, polohu a trvanie, by preto mohla byť kľúčová pre minimalizáciu narušení v kritickej infraštruktúre.

Aj keď pyramídy v Gíze samotné plazmové bubliny nijako neovplyvňujú, satelity lietajúce nad nimi môžu zaznamenať výpadky. A práve včasná detekcia týchto porúch by mohla byť rozhodujúcim faktorom pri zachovaní plynulosti globálnej komunikácie a bezpečnosti systémov, od ktorých závisíme každý deň.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP