V tomto texte boli použité materiály TASR.

Srbsko sa ocitá v nepríjemnej energetickej šachovej partii. Po tom, čo rafinéria NIS musela náhle odstaviť prevádzku pre americké sankcie voči ruskému majoritnému vlastníkovi Gazpromu, sa krajina dostáva pod ešte väčší tlak. Tentokrát nejde o ropu, ale o plyn, teda o komoditu, ktorá je pre tamojšiu ekonomiku a vykurovaciu sezónu kľúčová. Ruská strana totiž potvrdila dodávky iba do konca roka a dlhodobú zmluvu, v ktorú Belehrad dúfal, zatiaľ odmietla.

NIS zväzuje ruky vláde

Blížiaci sa termín rozhodnutia o budúcnosti rafinérie NIS pritom nad Srbskom visí ako tieň. Energetickí experti v posledných týždňoch čoraz hlasnejšie upozorňujú, že srbská vláda má pri riešení situácie len dve možnosti. „Buď dovolí, aby spoločnosť s približne 13-tisíc zamestnancami skončila v konkurze, alebo ju znárodní,“ znie najčastejšia interpretácia scenárov, ktoré majú Belehrad priviesť k rýchlemu záveru. V NIS pritom ruská Gazpromnefť drží 44,9 percenta akcií, ďalších 11,3 percenta patrí divízii Gazpromu a štát vlastní 29,9 percenta. Rafinéria tak predstavuje jedno z posledných významných ruských ropných aktív na európskom kontinente.

V politickej rovine je situácia ešte komplikovanejšia. Vládnuca Srbská pokroková strana (SNS) má výrazne proruské voličské jadro a ani jeden z možných krokov (konkurz či znárodnenie) pre ňu nepredstavuje atraktívne riešenie. Očakáva sa však, že vláda bude musieť rozhodnúť najneskôr do polovice januára, keď sa vyčerpajú dostupné možnosti odkladov. Doterajšia nádej, že by Gazprom predal svoje podiely v NIS inému subjektu, sa ukazuje ako nereálna.

NIS.rs/TASR

Riziko odvetných krokov

Najväčšiu neistotu však prináša predpokladaná ruská reakcia. Ak by Belehrad siahol po nútenom správcovstve alebo inom zásahu do vlastníckej štruktúry NIS, Moskva by podľa viacerých pozorovateľov mohla odpovedať zastavením alebo obmedzením plynových dodávok. Pre krajinu, ktorá je historicky silne naviazaná na ruský plyn, by išlo o nepríjemný, hoci nie katastrofický krok.

Analytici z Belehradu upozorňujú, že energetická diverzifikácia Srbska sa v posledných rokoch predsa len posunula dopredu. Od roku 2022 využíva krajina nové bulharsko-grécke prepojovacie vedenia, vďaka ktorým už dnes prúdi do systému približne 400 miliónov kubických metrov plynu z Azerbajdžanu. Tento objem však pokrýva len časť spotreby, a preto odborníci skúmajú aj ďalšie varianty.

Energetický expert Miodrag Kapor odhaduje, že zvyšných 1,4 miliardy kubických metrov by bolo možné zabezpečiť cez terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) v gréckom Alexandrupoli. Kapacita prepojovacieho plynovodu cez Srbsko totiž dosahuje až 1,8 miliardy kubických metrov. Ide o riešenie, ktoré by síce dokázalo prekryť výpadok ruského plynu, no zároveň by bolo citeľne drahšie.

Zdraženie by bolo pre srbskú ekonomiku bolestivé, avšak v dlhodobom horizonte by mohlo znamenať krok k väčšej energetickej nezávislosti. Ak sa Srbsko rozhodne tvrdo zakročiť voči NIS, môže počítať s prísnejšou reakciou Moskvy. Ak však ustúpi, stane sa ešte závislejším od nestabilného geopolitického partnera.

Čítajte viac z kategórie: Novinky