Slovenská sporiteľňa upozorňuje na nový nápor telefonických podvodov, ktoré sa v posledných mesiacoch opäť dostávajú do popredia. Hoci sa zdalo, že tzv. „falošní bankári“ ustúpili do úzadia, podvodníci sa vracajú so sofistikovanejšími metódami a dokážu pripraviť obete o tisíce eur.

„Vyzeralo to tak, že podvodníci už vzdali tento typ podvodu. Ale vrátili sa k nemu a snažia sa z ľudí vylákať ich úspory. Rádovo ide o tisícky eur, o ktoré takýmto spôsobom pripravia dôverčivých ľudí. Zatiaľ najvyššia suma bola 9 000 eur,“ varuje Ján Adamovský, šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.

Využívajú mená skutočných bankárov

Znepokojivým trendom je, že podvodníci dnes nejdú na obete len ako anonymní „pracovníci banky“. V niektorých prípadoch sa vydávajú za konkrétnych zamestnancov Slovenskej sporiteľne. „Zachytili sme zneužitie mena dvoch našich kolegov,“ uvádza Adamovský.

Páchateľ sa v telefonáte často predstavuje ako pracovník bankovej bezpečnosti. Týmto spôsobom budí dojem dôveryhodnosti a naliehavosti. Snaží sa presvedčiť klienta, že jeho identita bola zneužitá alebo že na jeho meno bola vydaná kreditná karta. Nasleduje nátlak, aby poškodený presunul peniaze na takzvaný bezpečný alebo zrkadlový účet, ktorý však v skutočnosti patrí podvodníkovi alebo ďalšej oklamanej osobe.

SLSP (Úprava redakcie)

Čoraz častejšie sa objavuje aj priamy kontakt – podvodník môže obeť požiadať o výber hotovosti z bankomatu a následné odovzdanie peňazí v hotovosti. „Jedným zo spôsobov je aj navigovanie klienta na falošného Georgea, kde už sú pripravené falošné zmluvy na podpis. Ak odmietajú vyplniť svoje údaje, vyhrážajú sa im, že ich nahlásia na políciu,“ vysvetľuje Adamovský.

Nárast škôd a meniace sa techniky

Banky pripomínajú, že ich pracovníci nikdy nežiadajú od klientov, aby uskutočňovali prevody, vyberali hotovosť z bankomatu či poskytovali prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva. Aj napriek opakovaným upozorneniam škody rastú.

Podľa Slovenskej sporiteľne je objem finančných strát, spôsobených podvodníkmi, tento rok vyšší než vlani. „Kým vlani to bolo v hodnote 13 miliónov za celý rok, tento rok je to 14 miliónov eur za trištvrte roka (ku koncu septembra),“ dodáva Adamovský.

Najväčšie finančné ujmy spôsobujú investičné podvody, ktoré lákajú ľudí na falošné investičné príležitosti. Hneď za nimi nasledujú podvody na platforme WhatsApp a známe schémy „Ahoj mami“, ktoré sa často zameriavajú na seniorov a emocionálne zraniteľné osoby.

Dôraz na vzdelávanie a prevenciu

Narastajúce počty obetí ukazujú, že ochrana pred podvodníkmi nie je len technickým problémom. Banky apelujú na vzdelávanie verejnosti a budovanie odolnosti voči psychologickým manipuláciám. Podvodníci často využívajú strach a tlak na rýchle rozhodnutia. Využívajú aj sofistikované metódy, ako je spoofing – technika, ktorá dokáže zobraziť volajúce číslo ako oficiálne bankové číslo. Tento faktor ešte viac znižuje obozretnosť potenciálnych obetí.

„Našou úlohou je nielen chrániť systémy banky, ale aj neustále upozorňovať klientov, aby nedôverovali telefonátom z neznámych čísel a nikdy neposielali peniaze na účty, ktoré im niekto nadiktuje,“ uzatvára Adamovský.

Slovenská sporiteľňa preto vyzýva klientov, aby pri akomkoľvek podozrivom kontakte najskôr overili situáciu prostredníctvom oficiálnych kanálov banky a v prípade podvodu okamžite kontaktovali políciu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky