V tomto texte boli použité materiály TASR.

Staručká sovietska sonda Kosmos 482 sa po vyše 50 rokoch na obežnej dráhe chystá opäť zblížiť so Zemou. Táto kozmická loď, ktorá v roku 1972 štartovala smerom k Venuši, ale kvôli poruche rakety zostala uviaznutá v eliptickej dráhe okolo našej planéty, má podľa odhadov dopadnúť späť na povrch v priebehu prvých dvoch májových týždňov.

Nevieme kedy ani kde

Odhady presného času a miesta dopadu sú zatiaľ nejasné, pretože ide o veľmi zložitý a dynamický proces, ktorý ovplyvňuje viacero faktorov ako hustota atmosféry, tvar objektu či jeho rotačné pohyby. Holandský expert na vesmírny odpad Marco Langbroek z Technickej univerzity v Delfte predpokladá, že návrat do hustých vrstiev atmosféry nastane približne okolo 10. mája. Podľa jeho slov by v prípade, že kapsula zostane neporušená, mohla dopadnúť rýchlosťou až 242 kilometrov za hodinu.

Hoci slovo „dopad“ znie dramaticky, odborníci uisťujú, že situácia nie je dôvodom na paniku. „Hoci to nie je bez rizika, nemali by sme sa ani príliš obávať. Objekt je relatívne malý a pravdepodobnosť škody je porovnateľná s náhodným pádom meteoritu, ku ktorému dochádza niekoľkokrát do roka. Vyššie riziko má zásah blesku,“ pripomenul, no zároveň dodal, že sa to nedá úplne vylúčiť.

Naša atmosféra by ju mala prepustiť

Kosmos 482 je zvyškom neúspešnej misie, ktorej cieľom bola Venuša. Z pôvodnej lode sa už počas prvých desiatich rokov po štarte oddelilo množstvo trosiek, ktoré skončili na zemskom povrchu. To, čo zostalo – pristávacia kapsula v tvare guľovitého objektu s priemerom asi jeden meter – dodnes krúži po vysoko eliptickej obežnej dráhe a postupne klesá. Jej konštrukcia bola navrhnutá tak, aby prežila extrémne podmienky atmosféry Venuše, čo podľa vedcov značne zvyšuje šancu, že odolá aj preletu cez zemskú atmosféru.

replika ruskej sondy z roku 1972.
Wikimedia

Americký astrofyzik Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonovského centra upozorňuje, že po viac než piatich desaťročiach zrejme nebude fungovať padákový systém kapsuly. To znamená, že by bolo z bezpečnostného hľadiska výhodnejšie, keby tepelný štít sondy pri návrate zlyhal a kapsula zhorela v atmosfére. „Ak vydrží, vstúpi späť neporušená a z neba spadne poltonový kovový predmet,“ poznamenal McDowell.

Zóna možného dopadu je podľa doterajších výpočtov obrovská – prakticky celé územie medzi 51,7 stupňami severnej a južnej zemepisnej šírky, čo zahŕňa väčšinu obývaného sveta. Našťastie, ako Langbroek pripomína, „je veľká šanca, že skončí v nejakom oceáne,“ keďže viac než 70 percent povrchu Zeme tvorí voda.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP