V 21. storočí môže svet čeliť vulkanickému chaosu podobnému, ako bola historická erupcia sopky Tambora v roku 1815. Tá otriasla Indonéziou a priniesla “rok bez leta.” Vedci varujú, že podobná udalosť je nevyhnutná, a hoci nevieme, kedy presne nastane, jej dopady by v súčasnom kontexte mohli byť oveľa katastrofálnejšie než predtým. S prudko rastúcou populáciou a klimatickou krízou by sme na takúto udalosť neboli pripravení. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Keď sopka Tambora vybuchla v roku 1815, jej erupcia viedla k uvoľneniu obrovského množstva častíc do atmosféry, čo spôsobilo výrazné ochladenie planéty. Následkom toho svet v roku 1816 zažil dramatické zníženie globálnych teplôt, ktoré zničilo úrodu, spôsobilo hladomory a prispelo k pandémii cholery. Táto historická udalosť slúži ako dôrazné varovanie pred silou, ktorou supererupcie môžu zmeniť celý svet.

Vedci ako profesor Markus Stoffel z Univerzity v Ženeve odhadujú, že je približne 16-percentná pravdepodobnosť podobnej supererupcie v tomto storočí. Ak by k nej došlo dnes, dôsledky by boli ešte horšie vzhľadom na hustotu obyvateľstva, globálne prepojenie a už existujúcu klimatickú krízu. Napriek tomu, že takáto katastrofa môže mať celoplanetárne následky, ľudstvo nemá konkrétny plán, ako sa s ňou vysporiadať.

ELG21/Pixabay

Riziká spôsobené sírovými plynmi

Vulkány vypúšťajú do atmosféry množstvo materiálov, vrátane oxidu uhličitého, ale najväčšiu pozornosť vedcov priťahuje sírový plyn. Po mohutných erupciách sa tento plyn dostáva vysoko do stratosféry, kde sa premieňa na aerosólové častice. Tie odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru, čím znižujú teplotu na Zemi.

Hoci tento efekt ochladzovania môže pretrvať niekoľko rokov, problém spočíva v krátkodobých regionálnych dôsledkoch. Historické údaje získané z ľadových jadier a letokruhov stromov ukazujú, že napríklad Tambora znížila globálnu teplotu o jeden stupeň Celzia. Tento zdanlivo malý pokles mal však rozsiahle následky, od agrárnych kolapsov až po extrémne počasie.

Sociálne a ekonomické dôsledky erupcií

Dnes žije približne 800 miliónov ľudí v blízkosti aktívnych sopiek, kde sa následky erupcie môžu prejaviť zničením celých miest a spôsobiť masové presídlenie. Napríklad Campi Flegrei pri Neapole v Taliansku je aktívna sopka, ktorá ohrozuje takmer milión obyvateľov.

Keby sme čelili erupcii podobnej Tambore, ekonomické straty by podľa CNN mohli dosiahnuť viac ako 3,6 bilióna dolárov v prvom roku. Hoci by mohlo dôjsť k dočasnému ochladeniu planéty, tento efekt by bol krátkodobý. Po skončení erupcie by sa Zem opäť vrátila k predchádzajúcemu trendu otepľovania spôsobeného klimatickými zmenami.

Unsplash

Nejasná budúcnosť a kritické oblasti

Lokalizácia ďalšej supererupcie zostáva neistá. Medzi oblasti zvýšeného rizika patrí napríklad Indonézia, domov jednej z najaktívnejších vulkanických zón, a Yellowstone National Park v USA, ktorý je známy potenciálnym supervulkánom. Vedci súhlasne tvrdia, že je len otázkou času, kedy podobná katastrofa nastane.

Napriek technologickému pokroku a vedeckým štúdiám ostáva príprava ľudstva na takúto udalosť nedostatočná. V kombinácii s environmentálnou krízou by masívna erupcia mohla byť spúšťačom globálnej humanitárnej krízy.

Výbuch Tambory zmenil svet a história nás učí, že ignorovanie možných dôsledkov supererupcií môže byť postupne fatálne. Moderná doba prináša nielen technológie na monitorovanie vulkánov, ale zároveň aj povinnosť pripraviť sa na globálne katastrofy. Ako ukazuje pravdepodobnosť 1 k 6, svet nemôže riskovať nepripravenosť na budúcu sopečnú udalosť, ktorá by mohla zásadne ovplyvniť život na našej planéte.