Planéta, ktorú vedci dlhé roky považovali za výstrednú výnimku medzi obrami Slnečnej sústavy, sa opäť dostáva do centra pozornosti. Dve nezávislé vedecké tímy totiž potvrdili, že Urán v skutočnosti vyžaruje viac tepla, než koľko prijíma zo Slnka, a to približne o 12,5 percenta viac.

Týmto zistením padá dlhoročné tvrdenie, ktoré vzniklo ešte v roku 1986, keď popri planéte preletela sonda Voyager 2 a z jej meraní vyšlo, že Urán nevykazuje žiadne dodatočné tepelné vyžarovanie. V čase, keď všetky ostatné obrie planéty – Jupiter, Saturn aj Neptún – takýto prebytok tepla vykazovali, bol Urán čudnou výnimkou.

Objanili záhadné dáta

Na nový pohľad na túto záhadu upozornil tím pod vedením planetárnej vedkyne Xinyue Wang,  pôsobiacej na University of Michigan v Ann Arbor. Ich výskum ukázal, že planéta predsa len stráca zvyškové teplo z obdobia svojho vzniku. „To znamená, že Urán stále pomaly uvoľňuje zvyškové teplo zo svojej ranej histórie, čo je kľúčový kúsok skladačky, ktorý nám pomáha pochopiť jeho pôvod a to, ako sa časom menil,“ vysvetľuje Wang.

Rovnaký záver potvrdil aj ďalší tím pod vedením Patricka Irwina, planetárneho fyzika z University of Oxford. Ten svoje zistenia publikoval ešte začiatkom roka v prestížnom odbornom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Nový výskum teda napokon objasnil záhadné merania z misie Voyager 2, ktoré sa podľa odborníkov udiali počas obdobia zvýšenej slnečnej aktivity, čo mohlo výrazne ovplyvniť správanie planéty.

(Erich Karkoschka/U. of Arizona/NASA)

Potrebný výskum

Zistenie, že Urán predsa len vyžaruje prebytočné teplo, síce zapadá do logiky vývoja plynných a ľadových obrov, no planéta má aj tak ďalšie tajomstvá. Napríklad v porovnaní s ostatnými planétami pôsobí stále „chladnejšie“ než by sa očakávalo. Jupiter vyžaruje až o 113 percent viac tepla, Saturn 139 percent a Neptún až 162 percent, pričom práve Neptún sa nachádza ešte ďalej od Slnka než Urán. Samotná vzdialenosť teda nedokáže vysvetliť, prečo je Urán taký „chladný“.

Vedci sa preto domnievajú, že problém bude vo vnútornej štruktúre planéty, prípadne v jej vývoji, ktorý sa mohol výrazne líšiť od ostatných obrov. Práve tieto rozdiely podľa autorov štúdie poukazujú na potrebu podrobnejšieho prieskumu tejto záhadnej planéty. „Z vedeckého hľadiska nám táto štúdia pomáha lepšie pochopiť Urán aj ostatné obrie planéty. Myslím si, že to posilňuje potrebu budúcej vesmírnej misie k Uránu,“ hovorí Wang.

Odborníci sa už dlhšie zhodujú na tom, že Urán aj jeho sused Neptún sú planéty, ktorým sa venuje výrazne menej pozornosti než ostatným členom Slnečnej sústavy. Obe planéty boli navštívené iba jedinou sondou – práve Voyagerom 2 – a množstvo ich vlastností ostáva záhadou. „Budúca vlajková misia k Uránu by poskytla kľúčové pozorovania, ktoré by pomohli vyriešiť ďalšie neobjasnené otázky týkajúce sa tohto tajomného ľadového obra,“ zdôrazňujú výskumníci v štúdii.

Celý výskum bol publikovaný v odbornom časopise Geophysical Research Letters a prináša dôležité argumenty pre budúce misie NASA či ESA, ktoré by sa mohli detailne pozrieť na planétu, ktorú zatiaľ poznáme len veľmi povrchne.