Mesiac má dve veľmi odlišné tváre. Tú, ktorú vidíme zo Zeme, a odvrátenú stranu, ktorá sa našim očiam väčšinou skrýva. Vedci už dávno vedia, že tieto dve hemisféry Mesiaca sa líšia nielen vzhľadom, ale aj zložením a geologickou históriou.

Nové zistenia NASA teraz naznačujú, že kľúč k tomuto rozdielu sa možno ukrýva hlboko pod povrchom – a to doslova. Vďaka misii dvoch sond s názvami Ebb a Flow sa podarilo zistiť, že vnútro Mesiaca nie je rovnomerné, a jeho privrátená strana by mohla byť až o 170 °C teplejšia ako odvrátená, informuje web Phys.org.

Získali cenné údaje

Objavy, ktoré boli minulý týždeň zverejnené v prestížnom vedeckom časopise Nature, vychádzajú z gravitačných dát zozbieraných počas misie NASA Gravity Recovery and Interior Laboratory, známej pod skratkou GRAIL. Táto misia využívala dve identické sondy, ktoré sledovali jemné zmeny v mesačnom gravitačnom poli počas obehu okolo Mesiaca. Z týchto údajov vedci získali cenné informácie o tom, ako sa mesačné vnútro správa. Konkrétne ako sa jeho plášť deformuje pod gravitačnými silami.

Vedúci výskumu Ryan Park a jeho tím pri analýze dát zistili, že schopnosť mesačného plášťa deformovať sa sa líši medzi dvomi hemisférami a rozdiel predstavuje 2 až 3 %. Aby zistili, čo by mohlo tento rozdiel spôsobovať, vytvorili počítačový model štruktúry Mesiaca. Záver bol prekvapivý. Tieto údaje sa dajú vysvetliť rozdielom teploty medzi hemisférami, ktorý môže dosahovať 100 až 200 Kelvinov, čo v prepočte znamená až 170 °C.

NASA/GSFC/Arizona State University

Majú už vysvetlenie

Podľa vedcov by mohol byť tento tepelný rozdiel výsledkom rádioaktívneho rozpadu prvkov ako tórium a titán, ktoré sa v minulosti koncentrovali v oblasti, kde dnes dominuje tmavá, lávou pokrytá privrátená strana. Táto časť Mesiaca zažila pred 3 až 4 miliardami rokov intenzívnu vulkanickú činnosť, ktorá mohla prispieť nielen k jej súčasnému vzhľadu, ale aj k pretrvávajúcemu teplu pod povrchom.

Dôležitým prínosom tohto výskumu je aj samotná metóda, ktorou vedci vnútro Mesiaca skúmali. Nevyžaduje totiž žiadne pristátie na povrchu, a preto ju možno použiť aj pri skúmaní iných planét a mesiacov v slnečnej sústave. Ako uviedli autori štúdie, podobný prístup by mohol odhaliť štrukturálne rozdiely aj na Marse, Encelade či Ganymede, kde by priame sondy na povrchu čelili množstvu technických výziev.

Čítajte viac z kategórie: Novinky