Vývojári AI modelov sa snažia vytvoriť čo najlepšie „uvažujúce“ či výskumné modely, ktoré by nám pomohli v rôznych oblastiach. Nedávny výskum spoločnosti Microsoft v spolupráci s Carnegie-Mellonovou Univerzitou však prináša znepokojivé zistenia. Podľa štúdie spoliehanie sa na umelú inteligenciu negatívne ovplyvňuje naše kognitívne schopnosti. O téme informoval Forbes.

Strata kritického myslenia

Umelá inteligencia je skvelým pomocníkom v rôznych úlohách. Vie ušetriť množstvo času, zjednodušiť prácu, zvýšiť produktivitu, ale zdá sa, že by sme sa na ňu nemali spoliehať vo všetkých situáciách. Výsledky výskumu ukazujú, že čím viac sa spoliehame na umelú inteligenciu, tým viac strácame schopnosť kriticky a kreatívne myslieť.

Pixabay

Prieskumu, ktorý skúmal ako a kedy sa používajú AI nástroje, sa zúčastnilo 319 znalostných pracovníkov. Podľa štúdie pracovníci, ktorí často používali umelú inteligenciu, presúvali svoju pozornosť z hlbokej analýzy na jednoduché procesy. Čím viac sa spoliehali na umelú inteligenciu, tým menej úsilia vynaložili na riešenie komplexných problémov. Namiesto toho kritické myslenie sa presúva napríklad na overovanie faktov, keďže AI modely majú tendenciu halucinovať.

Presúvaním úloh na umelú inteligenciu náš mozog postupne zlenivie. Štúdia poukazuje na to, že síce AI zvyšuje efektivitu pracovníkov, no úplné spoliehanie sa na umelú inteligenciu znižuje schopnosti samostatného riešenia problémov, najmä pri každodenných rutinných úlohách.

Pracovníci, ktorí naopak, dôverovali svojim schopnostiam a menej využívali AI modely, zaznamenali vyššie úsilie o kritické myslenie. Výskum tak poukazuje na potrebu hľadať rovnováhu medzi používaním technológií. Prílišné spoliehanie sa na technológie môže taktiež znižovať našu pozornosť k detailom. Podľa štúdie by vývojári mali do AI nástrojov implementovať funkcie, ktoré by podporovali kritické myslenie, vďaka čomu by sa dalo predchádzať atrofii mozgu.

Aj hĺbkový model sa môže mýliť

Ďalším dôvodom, prečo by sme sa nemali úplne spoliehať na AI modely ukazujú ďalšie štúdie. AI modely síce vedia pomôcť pri riešení úloh, avšak majú veľké nedostatky. Ďalší výskum varuje na prílišné spoliehanie sa na „hĺbkové modely“ umelej inteligencie pri výskumoch.

Počas testovania sa ukázalo, že vynecháva dôležité detaily a má tendenciu halucinovať. AI totiž nevie pochopiť kontext tak, ako chápe človek, taktiež nedokáže rozoznať fikciu od faktu.

„AI dokáže zhrnúť informácie, ale nedokáže spochybniť svoje vlastné predpoklady, odhaliť medzery v poznatkoch, myslieť kreatívne ani pochopiť perspektívy,“ uvádza Rafael F Ciriello, lektor v oblasti podnikových informačných systémov na Univerzite v Sydney.

Čítajte viac z kategórie: Novinky