Astronómovia v Čile potvrdili, že Barnardova hviezda, ktorá je najbližšie od Slnka, má vlastnú exoplanétu. Ide o najbližšiu planétu k Zemi svojho druhu a má minimálne polovičnú hmotnosť ako Venuša, alebo približne trojnásobok hmotnosti Marsu, informoval o tom portál Futurism.

Barnardova hviezda sa nachádza iba šesť svetelných rokov ďaleko. Jej novoobjavená exoplanéta dostala názov Barnard b. Svoju hviezdu obieha veľmi blízko a vie ju obehnúť za niečo viac ako tri pozemské dni.

Jedna z najbližších exoplanét

Zistenia štúdie boli publikované v časopise Astronomy & Astrophysics a predstavujú prvé potvrdenie zistenia planéty obiehajúcej Barnardovu hviezdu a tým sa stáva jednou z najbližších známych exoplanét k Zemi a najbližšou spomedzi tých, ktoré obiehajú okolo jednej hviezdy. Dve najbližšie planéty patria do hviezdneho systému Alfa Centauri, nachádzajúci sa len 4,1 svetelných rokov od nás a je tvorený z troch hviezd. Barnardova hviezda je však samostatná a pripomína viac náš planetárny systém, len nemá svet, kde by mohol byť predpoklad na potencionálny život.

„Barnard b je jednou z najmenej hmotných exoplanét, ktoré poznáme, a jednou z mála známych s hmotnosťou menšou ako Zem,“ uviedol hlavný autor štúdie Jonay González Hernández, výskumník z Instituto de Astrofísica de Canarias v Španielsku. „Ale planéta je príliš blízko k svojej hostiteľskej hviezde, bližšie ako je obývateľná zóna. Aj keď je hviezda o približne 2500 stupňov chladnejšia ako naše Slnko, je tam stále príliš horúco na udržanie kvapalnej vody na povrchu,“ dodal.

Počas skúmania astronómovia použili veľký teleskop zvaný Echelleov spektrograf pre skalnaté exoplanéty a stabilné spektroskopické pozorovania, ktorý sa skrátene sa nazýva ESPRESSO. Vedci namiesto priameho pozorovania exoplanéty teleskop použili na detekciu tzv. „kolísania“ ktoré spôsobuje gravitačný vplyv obiehajúceho telesa. Je to efektívna metóda na odhaľovanie planét, ktoré obiehajú veľmi blízko svojej hviezdy.

Unsplash/NASA/JPL-Caltech

Chladnejšia než Merkúr

Vedci zistili, že Barnard b je dvadsaťkrát bližšie k svojej hviezde než je Merkúr ku Slnku. Aj napriek tejto blízkosti je jej povrchová teplota niečo vyše 250 stupňov Fahrenheita (približne 121,1 stupňa Celzia), čo ju robí chladnejšou ako Merkúr a Venuša. Barnardova hviezda je červený trpaslík a to je aj dôvod, prečo nie je spálená. Červení trpaslíci sú najmenšie hviezdy hlavnej postupnosti a ich charakteristický rumelkový odtieň majú kvôli tomu, že horia pri relatívne nízkych teplotách. Ich slabá svietivosť zároveň uľahčuje pozorovanie planét, ktoré ich obiehajú.

Roky pozorovania

Exoplanéty, ktoré sami nesvietia sú všeobecne ťažké na detekciu a sub-zemské planéty ešte ťažšie kvôli ich nízkej hmotnosti. Práca vyžadovala roky pozorovaní, ktoré boli porovnávané s meraniami v iných observatóriách. Aj napriek náročnosti však vedci oznámili, že objavili náznaky ďalších troch exoplanét, ktoré obiehajú okolo Barnardovej hviezdy.

„Musíme pokračovať v pozorovaniach tejto hviezdy, aby sme potvrdili ďalšie možné signály,“ uviedol spoluautor Alejandro Suárez Mascareño, výskumník z IAC. „Objav tejto planéty, spolu s predchádzajúcimi objavmi, ako sú Proxima b a d, ukazuje, že náš kozmický sused je plný planét s nízkou hmotnosťou,“ dodal.