Rok 2025 priniesol do kín aj na streamovacie platformy množstvo noviniek. Veľké filmové štúdiá aj streamovacie služby sľubovali v traileroch epické zážitky, návrat ikonických značiek a nové začiatky pre univerzá, ktoré mali znovu vzbudiť nadšenie fanúšikov. Realita však bola v mnohých prípadoch oveľa triezvejšia. Namiesto silných príbehov, presvedčivých postáv a odvážnych vízií prišli projekty, ktoré sa utopili vo vlastných ambíciách, kreatívnej neistote alebo v snahe osloviť čo najširšie publikum za cenu straty identity.

Nie všetky z týchto titulov boli diváckymi či komerčnými prepadákmi a viaceré z nich dokonca zarobili slušné peniaze. O to väčšie však bolo sklamanie z toho, že značky s obrovským potenciálom a silným zázemím nedokázali naplniť očakávania, ktoré si samy nastavili. V týchto prípadoch nešlo o drobné zaváhania, ale o projekty, od ktorých sa čakalo podstatne viac. Toto je výber najväčších filmových a seriálových sklamaní roka 2025.

Najväčšie seriálové sklamania

Zaklínač 

Štvrtá séria Zaklínača definitívne potvrdila, že jeden z kedysi najväčších seriálových ťahákov Netflixu sa premenil na kreatívne vyčerpaný projekt bez jasnej identity. Po odchode Henryho Cavilla, ktorý bol pre mnohých fanúšikov stelesnením Geralta z Rivie, vstupovala séria do novej etapy s obrovskou nedôverou publika. Výmena hlavného herca za Liama Hemswortha nebola len marketingovým problémom, ale skôr symptómom dlhodobých tvorivých rozhodnutí, ktoré seriál systematicky vzďaľovali od jeho koreňov.

TMDB

Cavill odišiel práve pre neschopnosť tvorcov rešpektovať Sapkowského literárny svet a neustálu snahu pretlačiť príbeh smerom, ktorý s duchom predlohy nemal spoločné takmer nič. Najväčším zlyhaním štvrtej série sa však ukázala pokračujúca scenáristická dezorientácia. Príbeh sa aj naďalej topil v chaotickom rozprávaní, ktoré nedokázalo ponúknuť ucelený dramatický oblúk ani pre Geralta, ani pre Ciri či Yennefer. Séria sa snažila balansovať medzi politickou fantasy, osobnými traumami postáv a veľkolepými konfliktmi, no výsledkom bola rozbitá mozaika dejových línií, ktoré spolu nekomunikoval.

Herecká výmena pritom len zvýraznila problém, ktorý bol prítomný už v predchádzajúcich sériách. Nový Geralt pôsobí skôr ako núdzová náhrada než prirodzené pokračovanie postavy a seriálu sa nepodarilo presvedčivo zakryť fakt, že prišiel o svoju najväčšiu devízu. Štvrtá séria Zaklínača tak nepôsobila ako nový začiatok, ale ako unavený pokus udržať pri živote značku, ktorej tvorcovia už dávno stratili pochopenie pre jej podstatu. Pre mnohých fanúšikov ide o definitívny dôkaz, že Zaklínač sa stal jedným z najväčších seriálových sklamaní posledných rokov.

The Last of Us

Seriál The Last of Us sa po fenomenálne prijatej prvej sérii vracal s nálepkou jednej z najlepších adaptácií herného titulu v histórii televízie. Očakávania boli extrémne. Fanúšikovia hry aj diváci bez hernej skúsenosti čakali emocionálne drvivé pokračovanie, ktoré rozvinie vzťah Joela a Ellie a zároveň sa odvážne popasuje s kontroverzným príbehom druhej hry. Druhá séria síce priniesla niekoľko silných momentov a stále špičkové remeslo, no ako celok pôsobila podstatne nevyrovnanejšie.

Max

Tvorcovia sa rozhodli dej druhej hry dôsledne rozkúskovať, no nie vždy v prospech seriálového rozprávania. Niektoré epizódy pôsobili prekvapivo natiahnuto, iné zas kľúčové zvraty odbavili tak rýchlo, že nemali šancu naplno emocionálne doľahnúť. Postavy, ktoré mali vyvolávať ambivalentné a protichodné emócie, často nedostali dostatok priestoru, zatiaľ čo vedľajšie línie zbytočne brzdili hlavný konflikt.

Rovnako sa po druhej sérii ešte výraznejšie otvorila diskusia okolo obsadenia Belly Ramsey do úlohy Ellie. Kým v prvej sérii bola jej interpretácia vnímaná prevažne pozitívne, pokračovanie zvýraznilo limity tohto castingu a časť fanúšikov mala problém uveriť jej emocionálnej a dospelejšej fyzickej transformácii postavy, ktorú si príbeh vyžadoval. O to viac zamrzí, že pri všetkej technickej precíznosti a vizuálnej sile druhá séria nedokázala premeniť svoj ambiciózny materiál na rovnako silný emocionálny zážitok.

Opustení

Seriál Opustení vstupoval na Netflix s aurou ambiciózneho westernového projektu, ktorý mal pre streamovaciu platformu znamenať to, čo Yellowstone pre SkyShowtime. Za seriálom stál Kurt Sutter, tvorca kultovej série Zákon gangu, autor známy drsným realizmom, morálne nejednoznačnými postavami a nekompromisným pohľadom na mocenské štruktúry. Očakával sa temný western o zrode Ameriky, ktorý by spojil surovú autenticitu s výrazným autorským rukopisom. Realita však ukázala, že veľké meno samo o sebe nestačí.

TMDB

Najväčším problémom sa ukázal prekvapivo vlažný a nevyrovnaný scenár. Seriál sa topí v rozháranej štruktúre, priveľkom množstve postáv a konfliktoch, ktoré nikdy nenadobudnú potrebnú dramatickú váhu. Dialógy často balansujú medzi patetickosťou a klišé, pričom chýba napätie, ktoré by prirodzene vyrastalo z krutosti prostredia a morálnych rozhodnutí hrdinov. Namiesto autentického westernu vznikol projekt, ktorý pôsobí ako nepresvedčivá napodobenina úspešnejších žánrových vzorov.

Netflix zjavne dúfal, že seriál Opustení sa stane jeho vlastným Yellowstone. Výsledkom je však seriál, ktorý sa stratil medzi ambíciou byť tvrdým westernom a snahou vyhovieť masovému publiku. Pre Suttera ide o jedno z najväčších kariérnych zaváhaní, pre Netflix ďalšie bolestivé pripomenutie, že ani rozpočet a zvučné meno nemusia znamenať úspech.

Monštrum: Príbeh Eda Geina

Tretia séria Monštrum s podtitulom Príbeh Eda Geina prišla s ambíciou nadviazať na obrovský úspech Dahmera, ktorý sa dodnes drží v TOP 10 najsledovanejších seriálov v histórii Netflixu. Po príbehu Jeffreyho Dahmera a kontroverzných bratov Menendezovcoch sa tvorcovia Ryan Murphy a Ian Brennan pustili do osudu muža prezývaného mäsiar z Plainfieldu, jednej z najznepokojivejších postáv americkej kriminalistiky, ktorá inšpirovala diela ako Texaský masaker motorovou pílou či Psycho.

TMDB

Očakával sa hlboký psychologický portrét, no výsledok tieto ambície nenaplnil. Najväčším problémom série sa ukázala extrémna roztrieštenosť a snaha šokovať za každú cenu. Príbeh sa topil v preexponovanej estetike, opakujúcich sa motívoch a zbytočne teatrálnych scénach, ktoré skôr odvádzali pozornosť od samotnej postavy Eda Geina.

Výraznú vlnu kritiky vyvolalo aj mimoriadne voľné narábanie s reálnymi udalosťami. Viaceré kľúčové momenty boli dramaticky prekrútené alebo úplne vymyslené, čo nahnevalo nielen divákov, ale aj znalcov prípadu. Absurdne pritom pôsobí fakt, že seriál má osem epizód s dĺžkou vyše päťdesiat minút. Príbeh, ktorý by sa dal vyrozprávať v jednom dobre vystavanom celovečernom filme, je tu natiahnutý do vlečúcej sa série plnej zbytočných vedľajších línií a prázdnych dialógov.

Namiesto mrazivej štúdie patologickej mysle tak vznikol chaotický mix hororu a melodrámy, ktorý pôsobil skôr ako samoúčelná provokácia než seriózne spracovanie skutočného príbehu. Príbeh Eda Geina sa tak stal nielen najslabším dielom série Monštrum, ale aj jedným z najväčších seriálových sklamaní roka.

Votrelec: Zem

Votrelec: Zem vstupoval do seriálového sveta ako ambiciózny pokus preniesť ikonickú sci-fi hororovú značku do televízneho formátu a zároveň ju po prvýkrát ukotviť priamo na Zemi. Seriálu nemožno uprieť snahu o brutalitu, vizuálne experimentovanie ani pokusy o rozšírenie mytológie série o nové technologické a filozofické témy. Brutálne strety s mimozemskými tvormi, retro dizajn a dôraz na praktické efekty dokázali miestami pri sledovaní vyvolať skutočné zimomriavky.

TMDB

Všetky tieto devízy však podkopáva scenár, ktorý sa nedokáže rozhodnúť, či chce byť drsným existenciálnym sci-fi hororom pre dospelých divákov, alebo „omladenejšou“ verziou Votrelca určenou novému publiku. Do temnej atmosféry až príliš často preniká zbytočne infantilný tón, mladícky casting a dialógy, ktoré pripomínajú skôr zjemnený disneyovský prístup než nekompromisný sci-fi horor.

Seriál pracuje s lákavými motívmi umelej inteligencie, hybridov s ľudským vedomím a korporačného boja o kontrolu nad evolúciou, no scenár s nimi narába prekvapivo skratkovito a často mechanicky. Namiesto postupne budovaného napätia a hutnej dramaturgie prichádza uponáhľané tempo, jednoduché motivácie a rozhodnutia postáv, ktoré pôsobia skôr ako scenáristické barličky než logický vývoj príbehu.

Ideologický konflikt medzi korporáciami Prodigy a Weyland-Yutani navyše zostáva mdlý a emocionálne prázdny. Votrelec: Zem tak nakoniec zostal rozkolísaným projektom, ktorý síce ponúkol niekoľko silných žánrových momentov, no ako celok nedokázal naplniť potenciál jednej z najikonickejších sci-fi značiek.

Najväčšie filmové sklamania

Havoc

Havoc od Netflixu patril medzi najočakávanejšie akčné filmy roka, a to nielen preto, že išlo o prvú filmovú spoluprácu Toma Hardyho so streamovacím gigantom, ale aj vďaka menu režiséra Garetha Evansa. Ten si so svojím hitom Prepadovka vybudoval povesť jedného z najvýraznejších tvorcov moderného akčného filmu.

Netflix

Kombinácia charizmatického hlavného herca a režiséra, ktorý preslávil surový, fyzický štýl akcie, naznačovala drsný kriminálny nárez s nekompromisnou choreografiou súbojov a hutnou neo-noirovou atmosférou. Namiesto ďalšieho kultového žánrového titulu však prišlo prekvapivo mdlé a nevyrovnané dielo, ktoré sa utopilo vo vlastných ambíciách.

Zápletka o skorumpovanom podsvetí, unesenom dieťati a policajtovi, ktorý zostúpi na úplné dno, recykluje motívy, ktoré žáner spracúva už desaťročia, no bez akéhokoľvek originálneho twistu či výraznejšieho dramatického oblúka. Práve Evans pritom v minulosti dokázal, že aj jednoduchý príbeh vie premeniť na strhujúcu jazdu.

Tentoraz však akoby stratil cit pre tempo a dramaturgiu. Dokonca ani Tom Hardy, inak schopný utiahnuť aj slabší materiál, tu nemá s čím pracovať. Jeho postava pôsobí unavene, bez presvedčivej motivácie a vnútorného konfliktu. Očakávaný hlavný tromf filmu, samotná akcia, navyše trestuhodne nefunguje. Často neprehľadná kamera, chaotický strih a slabé digitálne efekty potláčajú fyzickú surovosť, ktorá mala byť jeho najväčšou devízou. Výsledkom je tak chladný, hlučný a prekvapivo prázdny akčný kúsok.

Mission: Impossible – Posledné zúčtovanie

Mission: Impossible – Posledné zúčtovanie malo byť vyvrcholením jednej z najkonzistentnejších blockbusterových sérií posledných rokov. Tom Cruise mal uzavrieť príbeh Ethana Hunta vo veľkom štýle a nadviazať na mimoriadne silné diely Národ grázlov či Fallout. Namiesto dôstojného finále však film zanechal rozpačitý dojem a odhalil limity série, ktorá sa začala až príliš spoliehať na vlastnú povesť.

TMDB

Najväčším problémom filmu sa ukázal rozháraný scenár, ktorý fungoval skôr ako predĺžený prológ než ako samostatne stojaci film. Dej postavený okolo všemocnej umelej inteligencie síce reflektoval aktuálne témy, no v praxi sa rozpadal na sled epizodických misií bez jasného dramatického oblúka. Ethan Hunt sa ocital v rovnakých morálnych dilemách ako v minulosti, no bez toho, aby ho príbeh výraznejšie posúval vpred alebo ponúkol silnejšie emocionálne rozuzlenie. Vzťahy medzi postavami tentoraz film neťahali dopredu, skôr len vypĺňali prestávky medzi veľkými akčnými sekvenciami.

Ani akcia tentoraz nefungovala bez výhrad. Priznaný digitálny lesk, agresívny strih a prekvapivo mdlé finále vo vlaku pôsobili skôr ako variácie na staršie ikonické momenty a okrem scén s lietadlom a ponorkou väčšina zážitku rýchlo vyšumela z pamäti. Tom Cruise síce opäť fyzicky odmakal každý záber a jeho nasadenie bolo nepopierateľné, no bez silných konfliktov a pamätných dialógov sa Posledné zúčtovanie zmenilo na technicky precíznu, no emocionálne prázdnu atrakciu.

Tron: Ares

Tron: Ares sa mal stať dôstojným pokračovaním kultovej sci-fi značky, ktorá v roku 1982 definovala predstavy o digitálnom svete. Namiesto vizionárskeho návratu však tretí Tron skončil ako film, ktorý stavil takmer výlučne na formu a rezignoval na obsah. Myšlienka digitálnych bytostí prenikajúcich do reálneho sveta síce pôsobí originálne, no tvorcovia sa ju odvážili rozvinúť len do jednoduchej zápletky, ktorú by bolo možné rozpísať na niekoľko riadkov papiera.

TMDB

Audiovizuálna stránka síce ohromí efektnými neónovými farbami, pôsobivými prechodmi medzi svetmi či hudbou od Nine Inch Nails, no po odchode z kina sa všetky tieto prvky vytrácajú z pamäti rovnako rýchlo ako výkony hlavných postáv. Jared Leto pôsobí v úlohe Aresa sympaticky, no scenár mu neposkytol priestor rozvinúť tému vedomia a existencie umelej inteligencie do čohokoľvek podnetného. Ešte horšie dopadol infantilne poňatý antagonista Julian Dillinger v podaní inak talentovaného Evana Petersa, ktorý skôr irituje, než by vzbudzoval rešpekt.

Tron: Ares tak nepôsobí ako odvážny návrat priekopníckej série, ale ako ďalší produkt Disneyho stratégie premieňať kultové značky na bezmyšlienkovú, nenáročnú zábavu pre mladšie publikum. Výsledkom je film, ktorý zašpinil odkaz originálu a jeho fanúšikom priniesol len ďalšie nenávratné sklamanie.

Electric State

The Electric State vznikol s rozpočtom presahujúcim 320 miliónov dolárov a okamžite sa stal najdrahším filmom v histórii Netflixu. Projekt mal potvrdiť, že streamovacia platforma je schopná produkovať veľké sci-fi blockbustery porovnateľné s hollywoodskou špičkou. Namiesto ambiciózneho míľnika však dorazila drahá, vizuálne preexponovaná produkcia, ktorá v divákovi skôr vyvoláva otázky o efektivite rozpočtu než obdiv k výsledku.

TMDB

Najväčším problémom The Electric State sa stal scenár, ktorý sa z originálnej tmavej a melancholickej grafickej novely Simona Stålenhaga premenil na sterilnú a výrazne zjednodušenú rodinnú sci-fi bez atmosféry a emócií. Bratia Russovci (Avengers: Endgame) podcenili silu pôvodného materiálu a pokúsili sa z ponurej vízie vytvoriť prístupný blockbuster plný nostalgických odkazov na deväťdesiate roky.

Výsledkom je film, ktorý sa viac sústreďuje na vyvolávanie nostalgických flashbackov než na budovanie uveriteľného sci-fi sveta. Dej sa často utápa v prázdnych dialógoch a povinnom vtipkovaní, ktoré len mechanicky prerušujú stále rovnaké, hlučné súboje robotov bez skutočného napätia či invencie.

Millie Bobby Brown síce podáva štandardný výkon, no scenár jej neposkytuje dostatočný priestor, zatiaľ čo Chris Pratt recykluje postavu, ktorú už roky hrá v iných veľkých značkách. Ešte horšie dopadli Stanley Tucci a Giancarlo Esposito, ktorí boli degradovaní na takmer irelevantné vedľajšie úlohy. Netflix tak opäť prišiel s filmom, ktorý pôsobí skôr ako bianko šek pre tvorcov ochotných míňať obrovské rozpočty bez snahy o výraznejšiu pridanú hodnotu než len technicky pôsobivú, no obsahovo prázdnu atrakciu.

Superman

James Gunn, ktorý si v Hollywoode vybudoval reputáciu záchrancu komiksových značiek vďaka Strážcom Galaxie a následne prevzal kreatívne kormidlo nového DC univerza, mal so Supermanom otvoriť úplne novú kapitolu komiksových filmov. Jeho vízia mala spojiť odľahčený, ľudský humor a moderný pohľad na „muža z ocele“ so silným autorským rukopisom.

TMDB

Prvý film pod jeho vedením mal fungovať ako manifest toho, že DC konečne našlo vlastnú identitu a dokáže konkurovať Marvelu bez toho, aby ho len kopírovalo. Tento pokus však vyznel pomerne rozpačito. Najväčším problémom filmu sa ukázala nevyváženosť medzi Gunnovým typickým autorským rukopisom a samotnou podstatou Supermana. Režisérov podpis je síce cítiť v drobných gagoch, popkultúrnych narážkach a svojskom humore, no často ide na úkor postáv a celkovej atmosféry.

Superman mal byť symbolom nádeje v zlomenom svete, no film sa tejto téme venuje len okrajovo, aby sa vzápätí presunul k ďalšej akčnej sekvencii. Ďalším problémom je preplnený príbeh, ktorý sa viac sústreďuje na predstavovanie budúcich postáv DC univerza než na samotného Supermana. Vedľajšie postavy zaberajú priveľa priestoru, cameo výstupy pôsobia ako povinné lákadlá na pokračovania a výsledkom je film, ktorý pripomína skôr pilotný diel seriálu než plnohodnotný letný blockbuster.

Gunn síce prináša niekoľko vizuálne pôsobivých scén a funkčných dialógov, no ako celok pôsobí nový Superman skôr ako nevyužitá príležitosť než skutočný nový začiatok. Film, ktorý mal zadefinovať smer DC, napokon len potvrdzuje, že štúdio stále hľadá, čím vlastne chce byť.

Sklamali aj ďalšie veľké mená

Ani konkurenčný Marvel nemal v roku 2025 úplne ideálny rok. Jeho najnovší film Captain America: Prekrásny nový svet síce celosvetovo zarobil viac než 415 miliónov dolárov, no výsledok výrazne zaostal za najväčšími hitmi štúdia, a to nielen tržbami, ale aj prijatím kritikmi. Podobne ako v prípade Supermana, aj tu diváci a recenzenti poukazovali na to, že film skôr pripomína povinný medzičlánok pre budúce projekty než samostatne fungujúci príbeh hodný titulu Captain America.

Disney

Nasledujúci pokus v podobe Thunderbolts síce zaznamenal priaznivejšie reakcie publika aj kritiky, no tržby na úrovni „len“ 382,4 milióna dolárov už naznačujú, že záujem o komiksové blockbustery z dielne Marvelu postupne slabne. Ani pozitívnejšie ohlasy tak nedokázali premeniť film na výrazný komerčný úspech, aký bol pre štúdio ešte pred pár rokmi samozrejmosťou.

Komiksový gigant sa tak čoraz zreteľnejšie ocitá v bode, keď čaká na príchod nových Avengers, ktorí by mohli upadajúce univerzum opäť pozdvihnúť a vrátiť mu stratený pocit výnimočnosti. Hodnotením neprekvapil ani ďalší nekonečný pokus parazitovať na značke Jurský svet, ktorá sa už roky udržiava pri živote najmä silou mena. Jurský svet: Reštart sa síce už samotným podtitulom snažil evokovať začiatok novej etapy a svieži kreatívny impulz, no v praxi ponúkol len ďalšiu variáciu na dávno vyčerpané schémy.

Napriek tomu, že snímka nakoniec zarobila celosvetovo takmer 869 miliónov dolárov, čo je solídny výsledok oproti rozpočtu okolo 180 – 225 miliónov dolárov, stále výrazne zaostala za komerčnými a kritickými úspechmi predchádzajúcich častí franšízy, ktoré málokedy klesali pod miliardové tržby. Výsledok tak skôr potvrdil, že aj keď je Jurský svet stále ekonomicky atraktívny pre štúdiá, jeho kreatívna hodnota sa postupne vyprázdňuje. Franšíza, ktorá kedysi definovala blockbusterový žáner, dnes pôsobí ako značka udržiavaná skôr komerčnou kalkuláciou než skutočným filmovým a obsahovým impulzom s pridanou hodnotou.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály