Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala správu, kde uviedla, že v roku 2023 rieky vysychali najvyšším tempom, čo ohrozilo globálnu zásobu vody. Správa poukazuje na to, že rok 2023 bol najteplejším rokom v histórií, s pretrvávajúcimi suchami a rozsiahlymi povodňami. Extrémne počasie bolo výsledkom prechodu z La Niña na El Niño a tiež pretrvávajúcich klimatických zmien, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou. Informuje o tom portál The Guardian.

Nedostatok vody aj napriek záplavám

Rok 2023 vedci označili ako najteplejší v histórii, kedy zároveň planétu postihli ničivé záplavy v rôznych častiach sveta. Svetové povodia čelili extrémnym podmienkam, avšak aj napriek tomu trpeli s nedostatkom vody. Vedci rovnaký trend zaznamenali aj v rokoch 2022 a 2021.

Rozsiahle oblasti Severnej, Strednej a Južnej Ameriky boli vážne zasiahnuté extrémnym suchom a nízkymi prietokmi riek. Rieky ako Amazonka a Mississippi dosiahli rekordne nízke hladiny vody. V Ázii a Oceánii, sa povodia veľkých riek, ako sú Ganga, Brahmaputra a Mekong, stretli s neobvykle nepriaznivými podmienkami na väčšine svojho územia.

Pixabay

Opakujúce sa vzorce počasia

Extrémne zmeny podľa vedcov ovplyvnil prechod z La Niña na El Niño, ktoré sú dva protichodné vzorce. Ako uvádza The Guardian, ide o prirodzene vyskytujúce vzorce počasia, kedy El Niño ovplyvňuje nadpriemerné teploty na morskom povrchu, ktoré sa periodicky vyvíjajú naprieč východným a centrálnym rovníkovým Pacifikom. La Niña je označenie pre periodické ochladzovanie v týchto oblastiach. Vedci upozorňujú, že klimatické zmeny tieto účinky poveternostných fenoménov zosilňujú a komplikujú ich predpovedanie.

„Voda je ako kanárik v uhoľnej bani klimatických zmien,“ uviedla pre The Guardian generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo. „Dostávame varovné signály v podobe stále extrémnejších dažďov, záplav a sucha, ktoré majú ničivé dopady na životy, ekosystémy a ekonomiky. Topenie ľadu a ľadovcov ohrozuje dlhodobú bezpečnosť vody pre milióny ľudí. A napriek tomu nepodnikáme potrebné neodkladné kroky,“ dodala.

Extrémne výkyvy

„V dôsledku stúpajúcich teplôt sa hydrologický cyklus zrýchlil. Stala sa tiež nevyspytateľnejšou a nepredvídateľnejšou a čelíme rastúcim problémom s príliš veľkým alebo príliš malým množstvom vody. Teplejšia atmosféra zadržiava viac vlhkosti, čo prispieva k silným dažďom. Rýchlejšie vyparovanie a vysychanie pôd zhoršuje podmienky sucha,“ vysvetlila Saulo.

Extrémne výkyvy počasia majú negatívny vplyv aj na zásobu vody. V súčasnosti s nedostatkom vody trpí až 3,6 miliardy ľudí. Vedci v správe uviedli, že v roku 2050 sa tento počet zvýši na 5 miliárd.

Rok 2023 negatívne ovplyvnil aj ľadovce, kedy prišli o viac ako 600 gigaton vody. Podľa predbežných údajov WMO za obdobie september 2022 až august 2023 je to najvyššia hodnota za posledných 50 rokov. Extrémne topenie zasiahlo hory na západe Severnej Ameriky a európske Alpy. Švajčiarske Alpy za posledné dva roky stratili približne 10 percent svojho zvyšného objemu.

„Táto správa sa snaží prispieť k lepšiemu monitorovaniu, zdieľaniu údajov, cezhraničnej spolupráci a hodnoteniam,“ uzavrela Saulo.