Aktualizované 14. februára 2026:

Výstavba prvej podmorskej výskumnej stanice sa rozbehla už v marci 2025, zatiaľ na pevnine v meste Guangzhou. Tam vzniká vývojové a testovacie zázemie určené na výskum takzvaných cold seep ekosystémov, teda oblastí, kde z morského dna unikajú uhľovodíky, najmä metán.

Súčasťou projektu sú tlakovzdorné laboratóriá a pokročilé simulačné systémy, ktoré majú preveriť možnosti dlhodobého pobytu ľudí v extrémnych podmienkach hlbokého mora. Cieľom nie je len samotná stavba stanice, ale aj technologická validácia systémov, ktoré umožnia bezpečnú prevádzku v prostredí s enormným tlakom a obmedzenou dostupnosťou zásobovania.

V auguste 2025 sa do výskumných aktivít zapojila aj ponorka Haiqin, ktorá koordinovala vedecké misie s autonómnym diaľkovo ovládaným robotom Haidou 1. Spoločne realizovali geologické a biologické prieskumy, ktoré majú priamu väzbu na budúcu prevádzku stanice. Zber dát z morského dna a okolitých ekosystémov je kľúčový pre pochopenie dynamiky metánových únikov aj pre hodnotenie potenciálu nerastných zdrojov.

Paralelne s tým Čína buduje rozsiahlu podmorskú infraštruktúru. V októbri 2024 sa začala výstavba národnej siete pozorovacích káblov vo východných moriach a v Juhočínskom mori. Ambíciou je zabezpečiť monitorovanie oceánu v reálnom čase od morského dna až po hladinu. Takáto dátová infraštruktúra môže výrazne podporiť fungovanie budúcej hlbinnej stanice, či už z pohľadu bezpečnosti, alebo kontinuálneho vedeckého výskumu.

Projekt sa však odohráva v geopoliticky citlivom priestore. Juhočínske more je nielen bohaté na metánové hydráty, ale aj predmetom dlhodobých územných sporov. Medzinárodné právo, konkrétne Dohovor OSN o morskom práve známy ako United Nations Convention on the Law of the Sea, v článkoch 60 a 80 stanovuje, že inštalácie na mori podliehajú súhlasu pobrežného štátu. Arbitrážne rozhodnutie z roku 2016 pritom oslabilo niektoré čínske nároky v tejto oblasti.

Peking zatiaľ nezverejnil presnú lokalitu pripravovanej stanice. Absencia detailov prirodzene vyvoláva otázky, či pôjde výhradne o civilný vedecký projekt, alebo o infraštruktúru s potenciálom takzvaného dual use využitia.

Ak sa však plán podarí naplniť, Čína získa unikátnu platformu pre výskum hlbokomorských ekosystémov, energetických zdrojov aj nových technológií pre extrémne prostredie.

Pôvodný článok:

Čína ešte len v marci 2025 oficiálne potvrdila projekt výstavby prvej podmorskej výskumnej stanice, no už o pár týždňov ohlásila hmatateľný technický míľnik. Morské skúšky nového 6-kilometrového ROV Haiqin v Juhočínskom mori prebehli úspešne a výstavba sa posúva do novej fázy.

Stroj v skúškach presiahol hĺbku 4 100 m, stabilne navigoval, manipulátormi odoberal sedimenty a biologické vzorky a preukázal, že Čína má k dispozícii robotickú platformu pripravenú na hlbokomorské misie. V praxi to znamená, že pred „obývanou“ fázou výskumu sa rozbieha robustná bezposádková etapa, ktorá dokáže mapovať lokality, znižovať riziko a optimalizovať umiestnenie a dizajn samotnej stanice.

Zároveň sa rozširuje „nervová sústava“ podmorskej infraštruktúry. Podľa denníka Global Times sa buduje celoštátna káblová dnová pozorovacia sieť vo východných moriach a v Juhočínskom mori s centrálnym monitorovacím a dátovým uzlom v šanghajskom Lingangu. Cieľom je trojrozmerné, takmer v reálnom čase prepojené sledovanie od dna po hladinu. Pre stanicu v 2 000 m je to kľúčové. Predsa len, potrebné dáta, prenos a napájanie sú predpokladom pre dlhé pobyty ľudí a citlivé experimenty v uzavretom prostredí.

Ak sa stanica ocitne mimo čínskych výsostných vôd, v cudzej výhradnej ekonomickej zóne platí podľa UNCLOS, že výstavba umelých ostrovov a inštalácií podlieha právam príslušného pobrežného štátu (čl. 60, 80), a arbitráž z roku 2016 oslabuje čínske historické nároky na sporné oblasti Juhočínskeho mora.

Aj preto bude rozhodujúce, kde Peking stanicu skutočne ukotví a do akej miery bude schopný odlíšiť civilný vedecký účel od potenciálneho „dual-use“. To všetko s horizontom dokončenia okolo roku 2030 a s rastúcou technickou kapacitou (ROV, vrtné lode, káblové siete), ktorá robí z vízie realizovateľný medzinárodne citlivý projekt.

Nový zdroj energie je na dosah

V marci 2025 sa projekt čínskej „hlbokomorskej vesmírnej stanice“ posunul z vízie k detailnejšiemu plánovaniu. K realizácii bude potreba modulárna architektúra (obytný, experimentálny, riadiaci a energetický modul) pre šesťčlennú posádku s pobytmi do 30 dní v hĺbke okolo 2 000 m.

Reprofoto:X/ChinaScience

Prioritou majú byť studené pramene a metánové hydráty, pričom stanica má fungovať ako uzol pre prepojenie s autonómnymi ponorkami, výskumnými loďami a dnovými observatóriami. Paralelne sa v marci objavili aj oficiálne zmienky čínskych inštitúcií o „chladnopramennej“ infraštruktúre v Juhočínskom mori, čo zapadá do tejto ambície vybudovať komplexný systém pozorovania a odberu vzoriek.

Juhovýchodná časť mora je v čínskej vedecko-politickej komunikácii čoraz častejšie opisovaná ako potenciálne „nový Perzský záliv“. Nie pre ropu, ale pre plyn viazaný v hydrátových ložiskách a pre súvisiaci biochemický výskum okolo studených prameňov. V tomto svetle dáva zmysel cieľ umiestniť stanicu do hĺbky, kde ekosystémy prirodzene existujú, a zbierať kontinuálne dáta o geochemických tokoch metánu i citlivej biodiverzite.

V júni OSN schválila čínsko-vedený program Global Hadal Exploration Programme (GHEP), zameraný na najhlbšie časti oceánov. To síce nie je priamo „stanica v 2 000 m“, ale signalizuje, že Peking si buduje aj multilaterálnu reputáciu v oceánografii a prístup k zdieľanej infraštruktúre a dátam.

Súbežne sa upresňovali schopnosti novej vrtnnej lode Meng Xiang, ktorá má ambície siahať k Mohorovičićovej diskontinuitě a začať ťažké vrtné misie v Juhočínskom mori — potenciálne ako technické „zázemie“ pre veľké podmorské projekty vrátane staničnej siete a geologického výskumu hydrátov.

Výskumná stanica hlboko v mori

Stanica by počas mesačných misií mala poskytovať priestor pre šiestich vedcov. Stanica by mala byť zameraná najmä na štúdium „studených prameňov“, čo sú ekosystémy bohaté na život a veľké ložiská metánových hydrátov, čo predstavuje potencionálny zdroj energie budúcnosti.

Unsplash

Metánové hydráty sú pevné zlúčeniny metánu a vody, ktoré pripomínajú ľad. Podľa odhadov v Juhočínskom mori sa nachádza až 70 miliárd ton metánových hydrátov, čo predstavuje približne polovicu súčasných čínskych zásob ropy a zemného plynu. Okrem toho sa v mori nachádzajú aj ložiská niklu a kobaltu. More je tiež domovom pre stovky druhov živočíchov a niektoré z nich produkujú enzýmy, ktoré by mohli byť kľúčové v liečbe rakoviny.

Vedci na stanici budú vedieť vykonávať experimenty v reálnom čase, pričom budú spolupracovať aj s autonómnymi ponorkami, výskumnými loďami a podmorskými observatóriami.

Stanica bude tiež vybavená pokročilým systémom podpory života, ktorý umožní vedcom dlhodobý pobyt. Súčasťou bude monitorovacia sieť na sledovanie hladiny mora, ekologických zmien či tektonickej aktivity. Výskumná stanica by mala ako zdroj využívať jadrovú energiu a tiež sa plánuje, že bude ako súčasť väčšej prepojenej infraštruktúry. Predpokladá sa, že do projektu bude zapojená aj vrtná loď Mengxiang.

Čína zatiaľ neposkytla úplné konkrétne plány o veľkom projekte. Nejde však o prvý podmorský projekt. Americká spoločnosť Prometheus Ocean Group už predstavila podobnú víziu podmorského výskumného zariadenia. Zatiaľ ale nie je známy časový harmonogram realizácie.

Facebook/Prometheus Ocean Group

Taktiež britská spoločnosť DEEP pracuje na modulárnych podmorských kapsulách, ktoré budú tiež slúžiť na podmorské výskumy. Podmorská kapsula Vanguard bude určená na krátkodobé výskumy a kapsula Sentinel už bude schopná poskytnúť priestor pre šesť člennú posádku na 28-dňové misie v hĺbke 200 metrov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky