V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Slovenské domácnosti, ktoré sa spoliehajú na zastropované ceny elektriny, na chvíľu znepokojili slová štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Szabolcsa Hodosyho. Jeho vyjadrenie na parlamentnom hospodárskom výbore si totiž viacerí vyložili nesprávne – ako signál, že od roku 2026 už nebudú môcť počítať s výhodnými cenami elektriny.

Ministerstvo hospodárstva však situáciu rýchlo upokojilo. Rokovania o novej implementačnej zmluve so Slovenskými elektrárňami sú naplánované a cena elektriny pre domácnosti bude aj naďalej regulovaná. Jedinou zmenou bude prechod na systém adresnej energopomoci, ktorý má zabezpečiť, že štátna podpora pôjde tým, ktorí ju najviac potrebujú.

Slovenské elektrárne sú pripravené pokračovať v dodávkach lacnej elektriny

Podľa Petra Podstupku, riaditeľa tlačového odboru ministerstva hospodárstva, sa každoročne uzatvára samostatná implementačná zmluva medzi vládou a Slovenskými elektrárňami, pričom tento model bude platiť aj v roku 2026. Rozdielom bude len spomínaná adresná energopomoc, ktorej podoba však zatiaľ nie je jasná.

Ani Slovenské elektrárne nevidia problém v pokračovaní dodávok elektriny za 61 eur za megawatthodinu, čo je jedna z najnižších cien v Európe. Predseda predstavenstva spoločnosti Branislav Strýček na stretnutí s novinármi pripomenul, že Slovensko už tretí rok profituje z výhodnej ceny elektriny vďaka existencii Slovenských elektrární. Budúcnosť zastropovania bude závisieť od dohody s vládou a požehnania Európskej komisie.

Pixabay

Adresná energopomoc 

Prechod na adresnú energopomoc je súčasťou snahy vlády o konsolidáciu verejných financií. Ministerstvo financií od tejto reformy očakáva úsporu desiatok miliónov eur, pretože podpora už nebude plošná, ale zacielená na domácnosti, ktoré sú na pomoc skutočne odkázané.

Problém však spočíva v tom, že štát nemá presne definované, čo je energetická chudoba. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) upozorňuje, že spravodlivé nastavenie systému bude takmer nemožné. Jozef Holjenčík, bývalý predseda ÚRSO, varuje pred náročnosťou identifikácie domácností, ktoré by na podporu mali nárok.

„Zoberme si príklad – majiteľ bazéna má nižšiu spotrebu energie ako rodina vo viacgeneračnom dome na východe Slovenska. Alebo keď je odberné miesto napísané na dôchodcu, ktorý poberá len malý dôchodok, no v dome s ním žije viacero ekonomicky aktívnych ľudí, takáto domácnosť sa stále môže považovať za energeticky chudobnú. Nájsť spravodlivý meter je takmer nemožné,“ upozornil Holjenčík.