V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Zásoby plynu v Európe pokračujú v prudkom poklese, pričom naplnenosť podzemných zásobníkov klesla pod 43 %. Podľa údajov spoločnosti Gas Infrastructure Europe (GIE) dosiahla priemerná naplnenosť zásobníkov 42,5 %, čo je o 10,4 percentuálneho bodu menej ako päťročný priemer pre toto obdobie.

Od začiatku vykurovacej sezóny, ktorá začala 29. októbra 2024, štáty Európskej únie už odčerpali viac ako 61,5 miliardy kubických metrov plynu. Tento vývoj vyvoláva obavy o stabilitu dodávok energií, najmä v prípade predĺženia zimy alebo ďalších nepredvídaných faktorov ovplyvňujúcich spotrebu plynu.

Nemecko, Francúzsko a Holandsko majú zásobníky na kritických úrovniach

Najväčšia ekonomika EÚ, Nemecko, zaznamenala pokles naplnenosti zásobníkov pod 40 %, pričom k 18. februáru boli zásobníky naplnené na 39,34 % a obsahovali 9,6 miliardy kubických metrov plynu.

Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný vo Francúzsku, kde sa naplnenosť znížila na 24,24 %. Holandsko hlási úroveň 29,3 %, zatiaľ čo Chorvátsko, ktoré má v súčasnosti najnižšiu naplnenosť v EÚ, eviduje len 23,92 %. Naopak, Rakúsko a Taliansko majú zásobníky naplnené na viac ako 50 %. V Rakúsku dosiahla naplnenosť 53,58 %, zatiaľ čo v Taliansku je na úrovni 54,55 %.

V rámci strednej Európy sú najlepšie pripravené Poľsko a Slovensko. Poľsko má zásobníky naplnené na 55,38 %, Slovensko eviduje naplnenosť 49,6 %, Maďarsko má zásoby na úrovni 46,57 %, a Česko hlási 42,95 %. Tieto čísla naznačujú, že krajiny strednej Európy majú stále relatívne dobré zásoby, hoci ďalší vývoj bude závisieť od priebehu zimy a vývoja situácie na energetickom trhu.

Freepik

Extrémy v Európe

Najvyššiu naplnenosť zásobníkov v Európe má Portugalsko, kde sa podzemné zásobníky blížia k 100 % kapacity. Švédsko je na tom tiež veľmi dobre s vyše 88 % naplnenosťou.

Na opačnej strane spektra je Chorvátsko, ktoré so zásobníkmi naplnenými len na 23,92 % čelí najkritickejšej situácii v rámci Európskej únie.

Dôvodov na pokles zásob plynu v Európe je viacero. Zvýšená spotreba počas zimnej sezóny, obmedzenia v dodávkach, a ceny energií . Vývoj cien na svetových trhoch mohol ovplyvniť stratégiu skladovania plynu, pričom niektoré štáty mohli váhať s dopĺňaním zásob pri vyšších cenách.