Dlhé roky prevládala teória, že moderný človek pochádza z jedinej predkovej línie v Afrike. Prelomový výskum z Univerzity v Cambridge však prináša oveľa zložitejší obraz nášho pôvodu — ukazuje, že ľudia sa vyvinuli z dvoch starobylých populácií, ktoré sa pred 1,5 milióna rokov od seba oddelili, aby sa po viac než milióne rokov opäť spojili.

Štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Nature Genetics, odhaľuje, že tieto dve populácie žili a vyvíjali sa oddelene viac než milión rokov, až kým sa približne pred 300-tisíc rokmi znovu neprepojili — dávno predtým, než sa Homo sapiens rozšíril po svete. Tento genetický „znovuzjednocovací“ moment mal zásadný vplyv na formovanie druhu, ktorý dnes poznáme ako moderného človeka. O téme informoval portál BGR.

Dve línie, jeden druh

Výskum sa opieral o analýzu kompletných genómov, nie len o fosílne DNA, a využil pokročilý výpočtový model s názvom „cobraa“. Tento model vedcom umožnil sledovať hlboké predkové rozdiely a momenty, keď sa oddelené populácie znovu zmiešali. Výsledky ukázali, že približne 80 % moderného ľudského genómu pochádza z jednej z týchto starobylých skupín, zatiaľ čo tá druhá prispela zhruba 20 % — najmä génmi spojenými s vývojom mozgu a nervovej sústavy.

Zaujímavé je, že tento skorý prípad miešania mal na vývoj ľudstva oveľa väčší dopad než neskoršie kríženie s Neandertálcami či Denisovanmi, ktorých DNA tvorí len asi dve percentá genómu u neafrických populácií.

ChatGPT

Štúdia tiež odhalila, že jedna z týchto prastarých populácií prešla výrazným populačným kolapsom — jej veľkosť sa zredukovala na malú skupinku, ktorá sa zotavovala po dobu takmer milióna rokov. Práve táto skupina sa nakoniec stala hlavným genetickým zdrojom moderných ľudí a zároveň dala vznik Neandertálcom a Denisovanom. Menšia populácia, ktorá prispela menším podielom génov, priniesla do genofondu Homo sapiens niektoré výhodné znaky, no časť jej genetického dedičstva bola postupne eliminovaná prirodzeným výberom.

Evolúcia nie je priamka

Táto objavná štúdia nielenže prepisuje históriu ľudského pôvodu, ale odhaľuje širší trend v evolučnej biológii — zistenie, že druhy sa zriedkavo vyvíjajú izolovane. Keď vedci aplikovali rovnaké metódy na šimpanzy, gorily, delfíny a netopiere, našli podobné vzorce genetickej výmeny a reintegrácie.

Tento objav otvára dvere ďalším výskumom rozmanitosti raných ľudí. Vedci sa teraz snažia spojiť tieto genetické línie so známymi fosílnymi skupinami, ako sú Homo erectus alebo Homo heidelbergensis. Ako genetika napreduje, možno budeme musieť prehodnotiť všetko, čo sme si doteraz mysleli o našom pôvode.