Teleso, ktoré sa nazýva aj Tunguzský meteor, možno zaradiť do kategórie tzv. atmosférických výbuchov. Ide o prípady, keď asteroid (meteoroid) exploduje ešte v atmosfére, pričom výbuch, tzv. airburst, sprevádzajú veľmi silné sprievodné efekty.

„Ide o silnú tlakovú vlnu a vysokú teplotu, ktoré môžu zabíjať a ničiť, pričom objekt vôbec nemusí ani dopadnúť na Zem. Stačí, ak celý exploduje vysoko v atmosfére, takže nevznikne ani impaktný kráter. Samotná explózia je spôsobená zabrzdením telesa v atmosfére z jeho kozmickej rýchlosti v priebehu pár sekúnd. Trenie s atmosférou enormne zohreje samotné teleso a jeho kinetická energia sa premení na teplo. Vysoká teplota a obrovský tlak spôsobia náhlu deštrukciu samotného telesa,“ povedal pre TASR astronóm Peter Vereš z Centra pre planétky na pôde Harvardského a Smithsonianskeho centra pre astrofyziku v americkom Bostone.

Objekt, ktorý spôsobil explóziu v okolí sibírskej rieky Tunguzka v Rusku, mohol mať priemer 50 až 60 metrov. Do zemskej atmosféry vletel 30. júna 1908 ráno a explodoval 5 až 10 kilometrov nad riedko osídlenou oblasťou. Rázová vlna polámala 8 miliónov stromov na ploche 2150 štvorcových kilometrov. Podľa dobových svedectiev zahynuli najmenej traja ľudia. Keby teleso priletelo o štyri hodiny neskôr, zasiahlo by Petrohrad a kompletne by ho zničilo.

Občas používaný názov Tunguzský meteorit nie je správny. Meteoritom sa totiž nazýva teleso, ktoré dopadne na zemský povrch. Objekt, ktorý letí kozmickým priestorom ešte pred stretom so Zemou a jej atmosférou, sa nazýva „meteoroid“. Svetelný jav sprevádzajúci prelet atmosférou sa volá „meteor“.

V prípade neškodných meteorov, ktoré zaznamenáme ako svietiace čiary, ide o drobný kozmický prach s veľkosťou milimetrov či centimetrov. Mimoriadne jasný meteor sa nazýva bolid. Stret s telesami s veľkosťou desiatok metrov už môže mať vážnejšie dôsledky. Explózia bolidu, ktorý zažiaril 15. februára 2013 ráno nad ruským Čeľjabinskom, rozbíjala okná do vzdialenosti 100 kilometrov, pričom sa zranilo okolo 1000 ľudí – prevažne od črepín.

„Samotné efekty známe ako airburst sú veľmi zaujímavé. Ide o pomerne novú oblasť, ktorej odborníci venujú intenzívnu pozornosť posledných 10 až 20 rokov. Predtým sa o týchto efektoch veľmi nevedelo. Spôsobujú ich objekty, ktoré majú rozmery približne od 10 metrov do 50 až 70 metrov, samozrejme záleží aj od ich rýchlosti a zloženia. Hoci meteorický kráter nevznikne, ostávajú po nich iné stopy. Napríklad v podobe púštneho skla, čo je piesok premenený vysokou teplotou. To môžu byť stopy po dávnom meteorickom airburste v atmosfére,“ vysvetlil Peter Vereš.

Maxpixel

Od Čeľjabinsku bola doteraz najsilnejšia explózia cca 10-metrového telesa 18. decembra 2018 nad Kamčatkou a následne výbuch cca 8-metrového asteroidu 22. decembra 2020 v Číne. Explózie tohto typu sa odohrávajú pomerne často, cca 20 až 40 razy počas roka. Teleso s veľkosťou cca 10 metrov však do atmosféry vletí priemerne iba raz za 10 rokov a 20-metrové raz za 60 rokov. Dopady veľkých asteroidov sú ešte zriedkavejšie – pri planétkach s rozmermi 100 metrov je to napríklad každých cca 1000 rokov.

V snahe predísť zrážkam s nebezpečnými telesami či ich včas predpovedať a varovať civilnú obranu a medzinárodné spoločenstvo mapujú vedci malé planéty a ich dráhy. Celosvetovo to robí Centrum planétiek v Bostone (Minor Planet Center).

Počítaniu pravdepodobnosti kolízie asteroidov a komét so Zemou sa venuje Centrum pre štúdiá blízkozemských asteroidov (CNEOS, NASA JPL) v Pasadene. Financovanie a koordináciu amerických aktivít má na starosti Kancelária koordinácie planetárnej obrany NASA (PDCO) vo Washingtone, v Európe je to Centrum koordinácie pre blízkozemské objekty ESA (NEOCC) v talianskom Frascati.

Do Centra planétiek dosiaľ pribudli pozorovania z 2440 observatórií na Zemi aj vo vesmíre, z toho z ôsmich zo Slovenska. Z nich je historicky najaktívnejšie Astronomické a geofyzikálne observatórium Univerzity Komenského v Modre, posledný rok slovenské prvenstvo získala Kysucká hvezdáreň.

Počet asteroidov sa znásobí

Dnes je známych 1.28 milióna dráh asteroidov, toto číslo však v najbližších rokoch dramaticky narastie. „Už o pár rokov počet známych planétiek a ich dráh dosiahne 5 až 10 miliónov,“ uviedol pre TASR slovenský astronóm Peter Vereš, ktorý už roky pôsobí v Centre pre planétky (MPC) na pôde Harvardského a Smithsonovho centra pre astrofyziku v americkom Bostone.

Práve na stránke tohto špičkového vedeckého pracoviska https://minorplanetcenter.net možno sledovať, ako denne pribúdajú novoobjavené planétky. Ako povedal Peter Vereš, ich počet by sa mal znásobiť, keď o dva roky začne pracovať nový ďalekohľad s 8,4 metrovým primárnym zrkadlom na Observatóriu Very Rubinovej v Chile (VRO). Ďalším významným prispievateľom sa v roku 2028 stane vesmírny teleskop NEO Surveyor.

Astronóm Peter Vereš o tom informoval TASR pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa asteroidov. Organizácia spojených národov ho vyhlásila na 30. jún, keďže v tento deň v roku 1908 nad Sibírou do atmosféry Zeme vletelo – a vzápätí explodovalo – teleso neskôr nazvané Tunguzský meteor.