Najnovšie snímky z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) poskytli ohromujúce detaily o jemnej štruktúre prachu, ktorý vypĺňa priestor medzi hviezdami. Tento medzihviezdny prach – plytko rozptýlený materiál vo vesmíre, doslova ožil v záberoch zachytávajúcich víry, uzly a zdanlivé prúdy v jeho štruktúre. Všetko v blízkosti známeho pozostatku výbuchu hviezdy Cassiopeia A.

Cassiopeia A je zvyškom explózie supernovy, ktorú ľudia videli na Zemi zhruba pred 350 rokmi, v 17. storočí. Po tom ako sa svetlo z výbuchu šírilo vesmírom, stretávalo sa s jemnými prachovými časticami, ktoré zahrialo a rozožiarilo. Tento slabý červený jas, známy ako svetelná ozvena (light echo), bol doteraz veľmi ťažko zachytiteľný a rozlíšiteľný. Až kým do hry nevstúpil teleskop JWST. Na tému upozornil portál Science Alert.

S unikátnou schopnosťou teleskopu zachytávať infračervené žiarenie, ktoré je mimo dosah iných nástrojov, vedci mohli nahliadnuť do zložitých štruktúr medzihviezdneho prachu v ohromujúcich detailoch. Najnovšie snímky zachytili evolúciu týchto štruktúr na časovej škále len niekoľkých dní – niečo, čo bolo donedávna nemožné.

NASA/ ESA

Svetelná ozvena

Svetelné ozveny vznikajú vtedy, keď svetlo z jasného kozmického javu narazí na oblak prachu. Podobne ako ozvena zvuku, aj táto odrazená “svetelná vlna” dorazí k pozorovateľovi neskôr ako pôvodný záblesk.

„Vidíme štruktúry ako cibuľové vrstvy,“ vysvetľuje astronóm Josh Peek zo Space Telescope Science Institute (STScI). Podľa neho má každý hustý prachový oblak tieto vrstvy vo vnútri, ale až teraz máme technológie, ktoré nám umožňujú ich presne študovať.

Predtým podobné svetelné ozveny zachytával napríklad teleskop Spitzer. Ten v roku 2004 identifikoval kúsok prachu za Cassiopeiou A, ktorý vedci teraz znovu skúmali pomocou teleskopu JWST.

NASA/ ESA

JWST prináša nové možnosti

JWST s vysokým rozlíšením ukázal detaily v prachu až na vzdialenostiach 400 astronomických jednotiek. To je približne 400-násobok vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Ukázalo sa, že medzihviezdny prach sa usporadúva do vrstiev pripomínajúcich zrná dreva, pričom je popretkávaný uzlami a vírmi.

Podľa astronóma Jacoba Jencsona z Kalifornského technologického inštitútu sú tieto jemné štruktúry pravdepodobne prepojené s magnetickými poliami prúdiacimi vesmírom.

Jedným z najväčších prísľubov, ktorý tento výskum prináša, je možnosť trojrozmerného zmapovania medzihviezdneho priestoru. Astronómovia ho prirovnávajú k medicínskemu CT skenovaniu. Jednotlivé snímky v rôznych časoch umožňujú “rezy” cez štruktúry prachu a odhaľujú ich vnútorné vrstvy. Podľa astronóma Armina Resta zo STScI ide o revolučný moment. “Úplne to zmení štúdium medzihviezdneho prostredia,” poznamenal.