Superrezistentné baktérie (tzv. superbugs), ktoré by do roku 2050 mohli pripraviť o život desiatky miliónov ľudí, sa postupne stávajú „tichou pandémiou“. Vyplýva to z najnovšej správy OSN, ktorá bola zverejnená v utorok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Superrezistentné baktérie, ktoré sú odolné voči antibiotikám, podľa odhadov len v roku 2019 usmrtili až 1,27 milióna ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tvrdí, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) je v najbližšej budúcnosti jedným z najvážnejších zdravotníckych hrozieb na celom svete.

OSN vo svojej najnovšej správe uviedla, že k „rozvoju, prenosu a šíreniu“ AMR sa výrazným spôsobom podieľa najmä znečistenie prostredia a vyzvala na urýchlené kroky, ktoré by takéto znečistenie eliminovali.

Kombinácia nekontrolovateľného znečistenia s AMR prítomnou v nemocničnom a poľnohospodárskom prostredí podľa OSN len zvyšuje potenciálne riziká. Superrezistentné baktérie sa našli aj v plavebných kanáloch a riekach na celom svete. To podľa OSN predstavuje závažný problém, keďže rieky sú dôležitým zdrojom pitnej vody.

Agentúra AFP pripomína, že antimikrobiálna rezistencia je prirodzeným fenoménom, no nadužívanie a nesprávne užívanie antibiotík u ľudí, živočíchov a rastlín situáciu len zhoršilo. To znamená, že antibiotiká by už nemuseli správne fungovať a bojovať proti infekciám, na ktoré boli určené.

Dezinfekčné prostriedky, antiseptiká a antibiotiká, ktoré môžu posilniť obranyschopnosť mikróbov, sa pritom nachádzajú všade, od zubných pást až po kravské mlieko a odpadovú vodu. Podľa OSN situáciu zhoršilo hlavne znečistenie pochádzajúce z významných sektorov ekonomiky, najmä z farmaceutického a chemického priemyslu, ale aj herbicídy a ťažké kovy.