V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenský trh práce prechádza obdobím postupného ochladzovania, ktoré sa už neprejavuje len v makroekonomických ukazovateľoch, ale aj v každodennej realite zamestnancov a zamestnávateľov. Podľa makroanalytika VÚB banky Michala Lehutu sa mení samotná dynamika trhu – miera nezamestnanosti prestala klesať a ubúda voľných pracovných miest. „Už nám neklesá miera nezamestnanosti a nerastie počet voľných pracovných miest. Trh sa ochladzuje,“ konštatuje Lehuta. Tento trend nie je len dôsledkom krátkodobých cyklických výkyvov, ale odzrkadľuje hlbšie štrukturálne zmeny.

Medzi najvýraznejšie faktory patrí slabší dopyt zo zahraničia a neistoty vyvolané obchodnými vojnami, ktoré zasiahli najmä priemysel a dopravu. Dôležitý signál prichádza aj z oblasti miezd. Kým v druhom štvrťroku tohto roka ešte rástli svižným tempom, v horizonte nasledujúcich rokov sa očakáva spomalenie rastu na približne štyri percentá ročne. Lehuta upozorňuje, že ide o dôsledok nízkej očakávanej produktivity, ktorá by sa mala pohybovať len okolo 1,5 % ročne, a súčasnej úrovne inflácie.

Odliv talentov a kvalitatívna transformácia trhu

Výzvou nie je len samotný objem pracovných miest, ale aj kvalita pracovnej sily. Slovensko už roky čelí výraznému odlivu mladých a vzdelaných ľudí do zahraničia. „Mnohí študujú mimo krajiny a väčšina sa už nevracia,“ pripomína Lehuta. Dôvody sú rozmanité – od nespokojnosti s kvalitou vysokého školstva až po nižšiu životnú úroveň. Tento trend znižuje potenciál domácej pracovnej sily a prehlbuje nerovnováhy na trhu, keďže chýbajú odborníci v kľúčových oblastiach, ako je zdravotníctvo či technické profesie.

Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sa kombinuje so slabou atraktivitou Slovenska pre zahraničné talenty. Aj keď podiel migrantov už presiahol šesť percent, spoločnosť stále bojuje s predsudkami. Výsledkom je paradox: zatiaľ čo v niektorých odvetviach chýbajú ľudia, iní zamestnanci často pracujú na pozíciách, pre ktoré nemajú formálne vzdelanie. Lehuta však upozorňuje, že tento nesúlad nemusí byť kritický, ak sú zručnosti zamestnancov prenositeľné a dokážu sa adaptovať na meniace sa požiadavky trhu.

Freepik

Digitálna transformácia mení charakter práce

Rýchly nástup umelej inteligencie a automatizácie prináša ďalšiu vrstvu komplexnosti. Špecialista na depozitá a investície vo VÚB banke Štefan Hronec odhaduje, že až 60 % pracovníkov bude v najbližších rokoch potrebovať zásadnú aktualizáciu svojich zručností, aby si udržali konkurencieschopnosť. „Umelá inteligencia nie je škodca, ale pomocník, s ktorým sa je potrebné naučiť pracovať,“ zdôrazňuje Hronec.

Technológie menia nielen pracovné postupy, ale aj samotnú štruktúru trhu. Čoraz menej pracovných miest sa otvára pre absolventov, pretože zamestnávatelia využívajú AI na automatizáciu administratívnych a pomocných činností. V konečnom dôsledku to ovplyvňuje nielen počet pracovných miest, ale aj kvalitu zamestnania a platové podmienky, najmä v nižších mzdových kategóriách.

Starnutie populácie a tlak zelenej transformácie

Popri digitálnej transformácii čelí Slovensko aj demografickej výzve. Starnutie obyvateľstva znamená nielen tlak na už dnes neudržateľný dôchodkový systém, ale otvára aj otázku tzv. striebornej ekonomiky. „Mali by sme sa tomuto trendu prispôsobiť,“ tvrdí Lehuta. To znamená vytvárať príležitosti, ktoré umožnia starším ľuďom zostať aktívnymi, rozvíjať sa a prispievať k ekonomike.

Významným faktorom budúcnosti trhu práce je aj klimatická politika. Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku síce vytvorí nové investičné príležitosti v oblasti stavebníctva či obnoviteľných zdrojov energie, no zároveň zasiahne tradičné priemyselné odvetvia. Lehuta upozorňuje, že najviac ohrozené sú metalurgia, výroba cementu, časť chemického priemyslu a automobilový sektor súvisiaci so spaľovacími motormi.

Zmeny v týchto oblastiach budú mať nielen regionálny, ale aj sociálny dopad, pretože ovplyvnia mzdovú úroveň a zamestnanosť v dlhodobo kľúčových sektoroch slovenskej ekonomiky.