Vedci v Japonsku vyvinuli sľubný nový materiál na báze rastlín, ktorý by mohol pomôcť znížiť našu závislosť od jednorazových plastov. Ide o papierovinu vytvorenú z celulózy – štrukturálnej zložky rastlinných buniek, ktorá sa už využíva napríklad pri výrobe celofánu. Tento nový variant je však pevnejší, odolnejší a úplne biologicky rozložiteľný, čím sa radí medzi najvážnejších kandidátov na ekologickú náhradu plastov.

Kľúčom k tejto inovácii je spôsob spracovania celulózy. Tradičný celofán zostáva príliš pružný pre mnohé aplikácie, najmä kvôli chemikáliám použitým pri jeho výrobe. Japonci však použili namiesto klasických koagulantov bromid lítny, čo umožnilo vytvoriť pevný materiál len jednoduchým vysušením – bez potreby ďalších chemikálií. Výsledkom je „zregenerovaný“ celulózový produkt, ktorý je možné lisovať do pevných tvarov, ako sú poháre či obaly na jedlo. O téme informoval portál BGR.

Odolný voči horúcej vode aj morskej vode

V laboratórnych testoch zvládol pohár z tohto priehľadného papierového materiálu uchovať čerstvo zovretú vodu viac ako tri hodiny s minimálnym únikom. Keď bol navyše ošetrený rastlinnou mastnou kyselinou vo forme soli, stal sa úplne vodotesným. Okrem svojej funkčnosti má tento materiál aj výrazné ekologické výhody – úplne sa rozloží v morskej vode, pričom v hlbokých vodách to trvá približne 300 dní, v plytších oblastiach ešte kratšie.

Zaujímavé je aj to, že materiál môže byť vyrábaný z recyklovanej celulózy – vrátane starého textilného odpadu. Tým pádom dostáva staré oblečenie druhý život v podobe kompostovateľných výrobkov, čo pridáva ďalšiu úroveň udržateľnosti a cirkulárneho hospodárstva.

Freepik

Kritický pohľad

Nie všetci sú však bezvýhradne nadšení z nahrádzania plastov inou formou jednorazových produktov. Bhavna Middha, odborníčka na udržateľnosť z Royal Melbourne Institute of Technology, upozorňuje na riziko normalizácie spotrebnej kultúry.

Hoci uznáva prínos rastlinných materiálov, zdôrazňuje, že jednorazové produkty – nech sú akokoľvek ekologické – by sa mali používať len tam, kde opakované použitie nie je praktické, napríklad v zdravotníctve. Práve v tomto smere sú tieto alternatívy obmedzené, pretože sa rýchlo rozkladajú a sú tak menej vhodné na dlhodobé použitie.

Aj napriek týmto výhradám predstavuje nový materiál výrazný posun smerom k dizajnu s nižším environmentálnym dopadom. Pre priemysel, ktorý dnes silne závisí od plastov, je to reálna možnosť, ako znížiť ekologickú záťaž. Hoci to nie je dokonalé riešenie, ukazuje to, aký potenciál majú alternatívy a kam sa môže vývoj v tejto oblasti ďalej uberať.