V tomto texte boli použité materiály SITA.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 6. augusta 2025 dekrét, ktorý umožňuje Rusku zvýšiť emisie skleníkových plynov do roku 2035 o približne 22 % oproti úrovni z roku 2021. Informovala o tom agentúra AFP, na ktorú odkazuje TASR. Rusko, štvrtý najväčší producent skleníkových plynov na svete, tak oslabuje svoje klimatické ciele. Tento krok vyvolal kritiku aktivistov, ktorí považujú ruské plány za nedostatočné v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Nový dekrét a ciele

Dekrét nariaďuje vláde znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2035 na 65–67 % úrovne z roku 1990. Zohľadňuje pritom schopnosť ruských lesov pohlcovať oxid uhličitý. Povolené emisie by tak dosiahli približne 2 miliardy ton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne. To je menej ako rekordných 3,1 miliardy ton z roku 1990, no o 22 % viac ako 1,7 miliardy ton v roku 2021, uviedli údaje Moskvy a OSN. Rusko si kladie za cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060, no aktivisti tento plán označujú za málo ambiciózny.

Rusko je signatárom Parížskej dohody z roku 2015, ktorá stanovuje obmedzenie nárastu globálnej teploty na 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Podľa OSN však existuje 50 % pravdepodobnosť, že svet túto hranicu prekročí začiatkom 30. rokov. Rusko sa otepľuje 2,5-krát rýchlejšie než zvyšok planéty, uviedla jeho meteorologická služba. Napriek tomu krajina na klimatických konferenciách varovala pred rýchlym vyraďovaním fosílnych palív, na ktorých je jej hospodárstvo silno závislé kvôli vývozu ropy a zemného plynu.

Kritika a dôsledky

Rozhodnutie zvýšiť emisie vyvoláva obavy o schopnosť Ruska prispieť k globálnym klimatickým cieľom. Aktivisti kritizujú nedostatočné opatrenia a zdôrazňujú, že rozsiahle lesy nemôžu kompenzovať narastajúce emisie z priemyslu a energetiky. Tento dekrét môže skomplikovať medzinárodné úsilie o zmiernenie klimatickej krízy a zdôrazňuje napätie medzi ekonomickými záujmami Ruska a environmentálnou zodpovednosťou.