V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Aj keď sa mnohí snažíme zbaviť rozptýlenia tým, že mobil odložíme ďalej od seba, nová štúdia z London School of Economics (LSE) ukazuje, že samotné vzdialenie zariadenia nestačí. Vedec Maxi Heitmayer v nej upozorňuje, že problém nepredstavuje samotný telefón, ale naše návyky, ktoré sme si pri jeho používaní vytvorili. Výsledky výskumu zverejnil 28. marca žurnál Frontiers in Computer Science a informoval o nich aj portál TechXplore.

Štúdia sledovala 22 osôb, ktoré po dobu dvoch dní samostatne pracovali v zvukotesnej miestnosti. So sebou mali svoje bežné pracovné zariadenia – vždy aspoň mobil a notebook – a žiadne notifikácie im neboli obmedzené. Rozdiel bol iba v tom, kde sa mobil nachádzal. Jeden deň mali smartfón na pracovnom stole, druhý deň na vedľajšom stole vo vzdialenosti 1,5 metra.

Zariadenie nie je vinník, problém je v správaní

Výsledky ukázali, že keď bol telefón ďalej, jeho používanie naozaj kleslo. Účastníci však svoju pozornosť presmerovali na iné zariadenia, najmä notebooky, a prokrastinácia zostala takmer nezmenená. Čas, ktorý strávili reálnou prácou, sa nezmenil bez ohľadu na to, kde sa mobil nachádzal.

„Štúdia preukazuje, že odloženie mobilu nemusí stačiť na zníženie miery vyrušovania a prokrastinácie či na zvýšenie sústredenia. Problém nepramení zo zariadenia, ale zo stereotypov a návykov, ktoré sme si pri nich vytvorili,“ vysvetľuje Heitmayer.

Používateľ s väčšou dlaňou nebude mať s ovládaním problémy. Navyše telefón je veľmi dobre tvarovaný, FonTech.sk

Smartfóny sú podľa neho obľúbenejším nástrojom na vyrušovanie ako počítače. Môžu za to ich rozmanité funkcie – od rýchlej komunikácie cez prehrávanie hudby až po prehliadanie správ a sociálnych sietí. Navyše sú ľahko dostupné, pohodlne sa držia v ruke a máme ich pri sebe prakticky neustále.

Zámerne navrhnuté tak, aby rozptyľovali

Heitmayer tiež pripomína, že moderné smartfóny sú zámerne dizajnované tak, aby udržiavali našu pozornosť. „Korporácie úplne zámerne vyvíjajú najväčších žrútov pozornosti v mobiloch tak, aby výrazne profitovali z našich zlyhávajúcich pokusov odolať pokušeniu použiť ich,“ tvrdí.

Podľa vedca by budúce stratégie mali venovať väčšiu pozornosť ochrane mladších používateľov, ktorí sú ešte zraniteľnejší. „Sú to nesmierne užitočné zariadenia schopné podporovať učenie a tvorivosť. Ich negatívne účinky však robia problémy i väčšine dospelých, preto ich proste nemôžeme ignorovať,“ uzatvára Heitmayer.

Štúdia tak pripomína, že kľúčom k vyššej produktivite nie je len technické obmedzenie, ale najmä zmena správania a vedomé formovanie návykov v digitálnom priestore.