Prvému letu Slováka do vesmíru predchádzala deblokácia ruského dlhu voči Slovenskej republike. Rokovania o vesmírnej expedícii prebiehali už od roku 1997. Do výberu sa prihlásilo 32 adeptov. Po stovkách lekárskych, psychologických a fyzických testov nakoniec vybrali štyroch, z ktorých po prísnej selekcii Rusi vybrali jedného kozmonauta.

Dnes (20. februára) uplynie 25 rokov odvtedy, kedy z kazašského kozmodrómu Bajkonur štartovala do vesmíru kozmická loď Sojuz TM-29. Na jej palube letel prvý kozmonaut zo Slovenska Ivan Bella.

Cieľom misie za Slovensko bol okrem iného aj vedecký program Štefánik. Výskumné úlohy navrhnuté Ministerstvom školstva v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) pozostávali zo štyroch projektov z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky.

Možnosť letu kozmonauta zo Slovenska do vesmíru v rámci ruského programu kozmických letov prvý raz spomenul ruský premiér Viktor Černomyrdin v apríli 1997. O necelé dva mesiace prijala slovenská vláda uznesenie, ktoré uložilo ministerke školstva a predsedovi SAV pripraviť pre let slovenského kozmonauta program kozmického výskumu a ministrovi obrany zriadiť stredisko prípravy budúcich adeptov. Stredisko prípravy viedol náčelník štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády SR Štefan Gombík.

V decembri sa Rusko a Slovensko predbežne dohodli na komerčnej expedícii slovenského kozmonauta, ktorý mal na palube ruskej orbitálnej stanice Mir pracovať vo februári 1999. Do vyhláseného konkurzu sa mohli prihlásiť nadzvukoví piloti. Kandidátov bolo 32 a museli absolvovať stovku lekárskych, psychologických a fyzických testov.

Na základe nich sa okruh postupne zúžil na 11, až nakoniec zostali štyria. Boli nimi plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov). Štvorica 5. februára 1998 priletela na podmoskovské letisko Čkalovskij, ležiace neďaleko Hviezdneho mestečka. Tam ju čakala takmer trojtýždňová záverečná etapa prísnych lekárskych prehliadok a zdravotných testov.

„V Centre prípravy kozmonautov J. A. Gagarina sme absolvovali ďalší maratón rôznych vyšetrení na špeciálnych zariadeniach, akými sú centrifúgy a podobne. Taktiež sme boli vyšetrovaní v špeciálnom výskumnom lekárskom zariadení v Moskve, ktoré je určené pre letcov a kozmonautov. Tam sa rozhodlo, že ja a Fulier sme vhodní kandidáti na to, aby sme mohli letieť do vesmíru. Potom to už zobralo veľmi rýchly spád,“ prezradil dávnejšie pre TASR Bella.

Samotná príprava budúcich kozmonautov trvala 11 mesiacov. Prvá etapa zahŕňala všeobecnú kozmickú prípravu, ako je teória lietania kozmických telies, kozmickú navigáciu a kozmickú medicínu. Druhá časť prípravy bola zameraná na praktický výcvik. Medzičasom obe zainteresované strany 28. mája 1998 podpísali v Moskve medzivládnu dohodu o zabezpečení letu slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir. O slovenskom kozmonautovi číslo jeden sa rozhodlo 4. augusta 1998. Stal sa ním Bella a Fulier bol jeho náhradníkom.

Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.

„Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú ´veget´ a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne,“ priblížil kľúčové okamihy letu Bella. Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200 až 220 kilometrov nad zemským povrchom.

Sojuz TM-29 sa o dva dni neskôr úspešne spojil so stanicou Mir. Náročný približovací manéver prebiehal vo výške 350 kilometrov nad Zemou v rýchlosti cca 28 tisíc km/h. Po spojení ako prvý „vplával“ do Mir-u Bella so slovenskou vlajočkou. Tam sa zvítali s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom.

Počas pobytu na stanici Mir sa Bella podieľal na vedeckom programe Štefánik. Jeho súčasťou bol endotest – pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.

V rámci výskumu musel Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi, na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu. Takisto riešil matematické rovnice. Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.

Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre 28. februára 1999 úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 3:15 h SEČ. Spolu s ním sa vrátil aj ruský kozmonaut Padalka. Vo vesmíre strávil Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.

„Keď som sa dozvedel, že som kandidát číslo jeden, bolo to veľmi radostné, zároveň ale veľmi zaväzujúce. V tom okamžiku som si uvedomil, že celá zodpovednosť je na mne. Keď človek odchádza priamo na štartovaciu rampu, keď sa postaví na schodíky a zamáva dolu ľuďom, vtedy si uvedomí, že ten okamih je už tu. Sú to len zlomkové okamihy, ktoré prebehnú človeku mysľou, ale inak musí byť maximálne na sto percent sústredený na to, čo má robiť. Až po návrate na Zem som si začal uvedomovať, že čo sa vlastne stalo,“ dodal v minulosti pre TASR Bella.