V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Vojna s Ruskom priniesla Ukrajine rekordne ničivé lesné požiare, ktoré v roku 2024 spálili viac ako 965 000 hektárov územia. To je viac ako dvojnásobok plochy, ktorá zhorela v celej Európskej únii v rovnakom období. Tieto požiare mali devastujúci dopad na miestnu prírodu a ekosystémy, pričom poškodili aj životné prostredie, ktoré je kľúčové pre ochranu biodiverzity a reguláciu klímy.

Podľa údajov Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie (EK) ide o najhorší rok pre ukrajinské lesy za posledných 30 rokov. Oheň v oblastiach východnej Ukrajiny a pri hraniciach s Ruskom pokračuje, čo ešte zhoršuje humanitárnu situáciu a ťažkosti, ktoré už krajina zažíva.

Vojna ako hlavný spúšťač požiarov

Satelitné snímky odhalili, že požiare sa koncentrovali najmä vo východných oblastiach Ukrajiny, v blízkosti bojových línií. Výskumník zo Švédskej poľnohospodárskej univerzity Maksym Matsala potvrdil, že hlavnou príčinou požiarov boli delostrelecké útoky a výbuchy granátov. Okrem toho sa od začiatku ruskej invázie v roku 2022 v ukrajinských lesoch nahromadili mŕtve a poškodené stromy, ktoré vytvorili ideálne podmienky pre šírenie požiarov, najmä v kombinácii s minuloročným extrémnym suchom.

Matsala zároveň varoval, že ak budú boje pokračovať, množstvo uschnutého dreva sa bude ďalej hromadiť, čo môže viesť k ďalšiemu nárastu požiarov v nasledujúcich rokoch.

Pixabay

Nebezpečenstvo mín a nevybuchnutej munície

Situáciu na Ukrajine komplikuje aj veľké množstvo nášľapných mín a nevybuchnutej munície roztrúsených v lesoch. Podľa agentúry Reuters môže pri požiaroch dochádzať k výbuchom munície, čím sa hasenie plameňov stáva extrémne nebezpečné alebo dokonca nemožné. Táto hrozba nielen zvyšuje riziko zranení pre hasičov a záchranné tímy, ale aj pre civilistov, ktorí sa snažia opustiť postihnuté oblasti.

Podľa údajov JRC a ukrajinskej Národnej univerzity environmentálnych vied bol rok 2024 najhorším z hľadiska lesných požiarov minimálne od roku 1990. Zničenie lesov, ktoré sú dôležité pre ekologickú rovnováhu a zadržiavanie uhlíka, zhoršuje aj dlhodobý environmentálny dopad vojny. A ak bude vojna pokračovať, odborníci varujú, že tento trend sa môže ešte zhoršiť, čo by malo ďalekosiahle dôsledky na prírodu, poľnohospodárstvo a miestne komunity.