V tomto texte boli použité materiály TASR.

Vesmírna misia BepiColombo je spoločným projektom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Teraz sa však zviditeľnila nečakaným kúskom. Vesmírna loď, nesúca dve sondy, vykonala prelet nad planétou Merkúr v noci na štvrtok, no kvôli poruche pohonu sa ocitla bližšie k povrchu, ako bolo pôvodne plánované.

V apríli tohto roka došlo k poruche pohonného systému, ktorý teraz pracuje na iba 90 % svojej kapacity. Táto porucha si vyžiadala zmenu trajektórie a spôsobila oneskorenie celej misie. Namiesto pôvodne plánovaného vstupu na obežnú dráhu Merkúru v decembri 2024 sa teraz očakáva až v novembri 2026.

Štvrtý z celkovo šiestich plánovaných preletov nad Merkúrom prebehol úspešne, a to vo výške 165 kilometrov nad povrchom planéty, čo je o 35 kilometrov nižšie, než sa plánovalo. ESA zverejnila na svojom účte na sociálnej platforme X aj nové fotografie Merkúru, ktoré ukazujú pustú krajinu podobnú Mesiacu.

ESA

Hoci sa Merkúr nachádza väčšinu času bližšie k Zemi ako Mars, vyslanie sondy na jeho obežnú dráhu je mimoriadne náročné. Problém spočíva v blízkosti planéty k Slnku a jej nízkej hmotnosti.

Gravitácia Merkúru je len o málo silnejšia ako gravitácia Mesiaca, no v porovnaní s gravitáciou Slnka je veľmi slabá. Udržať sondu na obežnej dráhe okolo Merkúru si preto vyžaduje obrovské množstvo energie. „Brzdenie a zastavenie pri Merkúre si vyžaduje výrazne väčšie množstvo energie ako cesta na Mars,“ uviedol astronóm Alain Doressoundiram z Parížskeho observatória

Na udržanie správnej trajektórie a brzdných manévrov sa misie využíva techniku nazývanú gravitačný prak, ktorý využíva gravitáciu planét na brzdenie, zrýchľovanie alebo zmenu trajektórie sondy. Tento manéver, ktorý prvýkrát použil v roku 1974 počas misie Mariner 10 taliansky vedec a inžinier Giuseppe „Bepi“ Colombo, umožnil tri oblety Merkúru namiesto jedného. Misia BepiColombo nesie jeho meno na počesť tohto priekopníka.

Po príchode k Merkúru sa vesmírna loď BepiColombo rozdelí na tri nezávislé časti: sondu MTO (Mercury Planetary Orbiter), sondu Mio (Mercury Magnetospheric Orbiter) a prepravný modul MTM, ktorý má za úlohu dopraviť obe sondy na miesto určenia. Mio sa zameria na skúmanie magnetosféry planéty, zatiaľ čo MTO bude skúmať povrch a geologickú štruktúru Merkúru pomocou rôznych vedeckých prístrojov.

Zaujímavosťou je, že súčasťou prístrojového vybavenia sondy je aj iónový hmotnostný spektrometer PICAM, vyvinutý s prispením Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.