Vedci z Kalifornského technologického inštitútu prišli na prekvapujúci objav o rýchlosti ľudského myslenia. Naše mozgy spracovávajú myšlienky rýchlosťou iba 10 bitov za sekundu. Táto hodnota sa javí ako extrémne nízka v porovnaní s miliardami bitov za sekundu, ktoré naše zmyslové systémy neustále zhromažďujú z okolia.

Výskum pod vedením profesora Markusa Meistra a jeho doktorandskej študentky Jieyu Zheng využil teóriu informácií na analýzu bežných ľudských činností ako je čítanie, písanie a riešenie hádaniek. Napriek tomu, že ľudský mozog obsahuje viac než 85 miliárd neurónov, jeho spracovateľská kapacita sa zdá byť výrazne limitovaná jeho štruktúrou. O téme informoval portál BGR.

Výsledky ukazujú, že ľudské myslenie je podstatne pomalšie ako moderné technológie, napríklad Wi-Fi, ktoré prenáša približne 50 miliónov bitov za sekundu.

Filtrácia zmyslových vstupov a kognitívne limity

Vedci poukázali na fascinujúci rozdiel medzi našimi zmyslovými systémami a myslením. Zmysly ako zrak či sluch fungujú paralelne a dokážu naraz prijímať obrovské množstvo informácií. Naopak ľudská myseľ dokáže spracovať iba jednu myšlienku v jednom okamihu. Hoci jednotlivé neuróny dokážu preniesť viac ako 10 bitov za sekundu, kolektívny proces myslenia má výrazne pomalšie tempo.

Vedci predpokladajú, že táto obmedzená rýchlosť ľudského myslenia má evolučné korene. Rané organizmy s nervovými systémami využívali mozog predovšetkým na navigáciu. Čiže hľadanie potravy a vyhýbanie sa predátorom.

Tento „jednocestný“ proces spracovania informácií sa pravdepodobne preniesol do zložitejších kognitívnych funkcií, keď mozgy postupne rástli a komplikovali sa. Ľudské myslenie môžeme podľa výskumníkov prirovnať k plánovaniu trasy na mentálnej mape abstraktných konceptov, čo vyžaduje pomalé, ale účelové kroky.

Objav má potenciálne dôsledky pre pokročilé technológie ako sú rozhrania medzi mozgom a počítačom (BCI). Tieto zariadenia by mohli ponúknuť rýchlejšiu komunikáciu medzi ľuďmi a strojmi. Avšak inherentná pomalosť ľudského myslenia by mohla fungovať ako prekážka a obmedzovať využitie týchto technológií v plnom rozsahu.

Pixabay

Význam pomalého premýšľania

Zistenie môže na prvý pohľad pôsobiť ako negatívna správa, avšak má aj pozitívne implikácie. Naši predkovia prežili v prostredí, kde pomalé a zámerné uvažovanie zvyšovalo šance na prežitie.

V dnešnom svete, ktorý nie je neustále ohrozovaný predátormi, by nám tento spôsob myslenia mohol pomôcť lepšie zvládať zložité rozhodnutia a konflikty, ktoré nevyžadujú okamžitú reakciu.

Tento výskum otvára nové možnosti skúmania fungovania ľudského mozgu, jeho architektúry a jeho obmedzení, ktoré viedli k nášmu vývoju a prežitiu.