V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Európska komisia koncom februára 2025 predstavila Akčný plán pre dostupné energie, ktorý tvorí kľúčovú súčasť širšej iniciatívy s názvom Clean Industrial Deal (CID). Ambíciou plánu je znížiť účty za energie, posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zároveň zvýšiť odolnosť voči energetickým krízam. Hoci ide o jeden z najdôležitejších strategických dokumentov v oblasti energetiky za posledné roky, návrh zatiaľ vyvoláva viac otázok než odpovedí, najmä v súvislosti s jeho realizáciou a financovaním.

Európska komisia predpokladá, že vďaka navrhovaným opatreniam by obyvatelia EÚ mohli v roku 2025 ušetriť približne 45 miliárd eur, pričom do roku 2040 by ročná úspora mohla dosiahnuť až 260 miliárd eur. Plán okrem toho sľubuje zníženie regulačnej záťaže pre firmy a odstránenie prekážok na jednotnom trhu, čím by sa mala zlepšiť efektivita a transparentnosť energetického systému v celej EÚ.

Riziko pre priemysel a verejné rozpočty

Podľa odborníkov však CID prináša aj viaceré výzvy a potenciálne riziká. Ako upozornil Radek Mikulášek zo spoločnosti Enbra, náklady na dekarbonizáciu priemyslu môžu byť pre mnohé podniky neudržateľné. V praxi by to mohlo viesť k presunu výroby mimo územia EÚ, predovšetkým do krajín s menej prísnou klimatickou legislatívou. Mikulášek zároveň pripomína, že plán nepočíta s potrebou výrazne zvýšiť obranné rozpočty členských štátov, čo môže obmedziť verejné financovanie ekologických opatrení.

Európsky priemysel už dnes čelí trojnásobne vyšším nákladom na energie v porovnaní s USA alebo Čínou. CID preto obsahuje návrhy na zrýchlenú elektrifikáciu priemyslu, daňové úľavy pre ekologické investície či podporu dlhodobých zmlúv na nákup elektriny.

Obnoviteľná energia, G-komponent
Pixabay

Financovanie zatiaľ nie je jasné

Hoci plán ráta s balíkom 100 miliárd eur na podporu ekologickej výroby, stále nie je známe, odkiaľ tieto financie prídu a ako sa rozdelia medzi jednotlivé štáty. Mikulášek zároveň upozorňuje, že CID je zatiaľ skôr rámcový dokument ako praktický plán s konkrétnymi opatreniami. Významným plusom sú síce návrhy na zjednodušenie pravidiel štátnej pomoci a podpora európskych dodávateľských reťazcov, no ich vplyv bude závisieť najmä od spôsobu implementácie.

Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková v tejto súvislosti pripomenula, že by mohla existovať možnosť obnovy plynového tranzitu cez Ukrajinu, čo by podľa nej znížilo ceny energií v Európe. Varovala však, že aktuálna naplnenosť plynových zásobníkov v EÚ klesla pod 35 %, a preto bude v lete nevyhnutné zásoby doplniť.

Mikulášek zároveň navrhuje, aby Slovensko vytvorilo alianciu krajín, ktoré budú požadovať zmiernenie klimatických cieľov v záujme ochrany priemyslu. Podľa neho bude kľúčové nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou a hospodárskym rastom, pričom prvé konkrétne dopady CID by sa mohli prejaviť v horizonte dvoch až troch rokov. Na Slovensku sa implementácia očakáva najskôr od roku 2030.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP