V tomto texte boli použité materiály TASR.

Klimatické zmeny predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečný prístup občanov k pitnej vode, zhodli sa audítori na 23. výročnej konferencii pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA) celosvetovej kontrolórskej organizácie INTOSAI na Malte.

Zástupcovia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR na podujatí prezentovali výsledky auditu, ktorý v minulom roku preveroval efektívnosť národných opatrení na ochranu klímy. Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho Slovensko zaostáva v plnení environmentálnych a klimatických cieľov, informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.

Stagnácia v boji proti klimatickým výzvam

Slovensko čelí vážnym výzvam v oblasti ochrany životného prostredia, pričom podľa NKÚ výrazne zaostáva v realizácii kľúčových opatrení. „Ukazuje sa, že Slovensko v ostatnom období stagnuje pri realizácii akčných plánov, financovaní projektov zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov, ochranu vodných tokov či realizácii protipovodňových opatrení,“ uviedol Andrassy.

Podľa neho globálne otepľovanie ohrozuje životy a majetok občanov oveľa viac než iné bezpečnostné riziká. Dodal, že vojnové konflikty navyše ničia výsledky dlhoročných environmentálnych snáh.

„Budúca realizácia týchto zámerov je v globálnom meradle vážne ohrozená. Pokračujúce znižovanie investícií do ochrany prírody bude mať pritom nevyčísliteľné dôsledky na zdravie a výrazné zníženie kvality života miliónov ľudí, podporí nekontrolovateľnú migráciu a naruší celý ekosystém Zeme,“ upozornil.

Rok 2024 bol podľa hovorkyne NKÚ najteplejším v histórii celosvetových meraní, čo zvyšuje naliehavosť riešenia klimatických problémov. Slovensko, podobne ako iné krajiny strednej Európy, čelí poklesu hladín podzemných vôd, vysychaniu vodných tokov a rozširovaniu oblastí postihnutých extrémnym suchom, čo ohrozuje dostupnosť pitnej vody.

TASR

Kritický stav vodárenstva na Slovensku

NKÚ upozornil na alarmujúci stav slovenského vodárenstva, kde zastaraná infraštruktúra spôsobuje značné problémy. „Štátne inštitúcie a samosprávy, ktoré sú zodpovedné za dodávku pitnej vody do domácností a modernizáciu vodárenskej infraštruktúry, čelia investičnému dlhu v hodnote niekoľkých miliárd eur. Výsledkom sú takmer 30-percentné straty vody v zastaraných rozvodoch,“ objasnila Bolech Dobáková.

Tento investičný dlh brzdí modernizáciu a zvyšuje riziko nedostatku pitnej vody, čo je v kontexte klimatických zmien kritickou prioritou. NKÚ zdôrazňuje, že ochrana vodných zdrojov a boj proti suchu by mali byť strategickými oblasťami, ktorým musí vláda, parlament aj občianska spoločnosť venovať zvýšenú pozornosť.

Nový nástroj na hodnotenie environmentálnych politík

Na konferencii bola predstavená metodika Climate Scanner, vyvinutá v rokoch 2023 až 2025 za účasti slovenských kontrolórov. Tento globálny nástroj umožňuje objektívne posudzovať pokrok krajín v oblasti klimatických a environmentálnych politík.

„Vďaka medzinárodnej metodike budeme schopní objektívne hodnotiť environmentálne stratégie a nestranne posudzovať efektivitu použitia zdrojov. V neposlednom rade globálne pravidlá nám pomôžu zúčtovať širší prínos opatrení na kvalitu života ľudí,“ skonštatoval Andrassy.

Táto metodika predstavuje prelom v medzinárodnom hodnotení environmentálnych opatrení, pretože umožňuje jednotné a nestranné porovnanie úsilia jednotlivých krajín. NKÚ vyzýva na urýchlené kroky na posilnenie investícií do ochrany vôd a klímy, aby Slovensko dokázalo čeliť narastajúcim výzvam spojeným s klimatickými zmenami. Bez razantných opatrení hrozí, že dopady sucha a nedostatku pitnej vody budú mať devastujúce následky na životy občanov a stabilitu ekosystému.