Možno by ste očakával, že vysvetlenie, prečo je obloha modrá, bude jednoduché. Skutočná odpoveď je však plná fascinujúcej vedy z oblasti fyziky aj chémie.

Keď sa pozrieš na modrú oblohu, dívaš sa na výsledok neustáleho pohybu drobných molekúl vo vzduchu. Atmosféra, ktorú dýchame, sa skladá predovšetkým z molekúl dusíka a kyslíka, ktoré sú extrémne malé. Každá molekula má priemer iba 0,4 nanometra. To znamená, že by sa ich vedľa seba zmestilo 250 000 na šírku jedného ľudského vlasu. O téme informoval portál Science Alert.

Slnečné svetlo, ktoré prechádza atmosférou, naráža do týchto molekúl. Keď sa tak stane, molekula svetlo “zachytí” a náhodne ho odrazí iným smerom. Tento proces sa nazýva rozptyl svetla a je to kľúčová odpoveď na otázku, prečo vidíš oblohu ako modrú.

Lord Rayleigh a jeho objav

Rozptyl modrého svetla prvýkrát vysvetlil britský fyzik John William Strutt, známy ako Lord Rayleigh, už v 70. rokoch 19. storočia. Vysvetlil, že modré svetlo zo Slnka sa rozptyľuje omnoho viac ako iné farby. Tento jav sa preto dnes nazýva Rayleighov rozptyl.

Slnečné svetlo je zmesou všetkých farieb viditeľného spektra – červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová a fialová, ktoré poznáme aj ako skratku ROYGBIV. Farby na modrom konci spektra (modrá, indigová, fialová) majú kratšiu vlnovú dĺžku, a preto sa viac rozptyľujú, keď prechádzajú atmosférou. Preto sa na oblohe javia ako dominujúce.

Predstav si to, akoby boli molekuly dusíka a kyslíka tenisové loptičky a svetlo by boli malé guľôčky. Tieto “loptičky” si najčastejšie vyberajú a odrážajú práve guľôčky z modrého spektra. Výsledkom je to, že modré svetlo sa šíri po celej oblohe, takže ju na jasných dňoch vidíme ako modrú.

Pixabay

Zmena farieb pri východe a západe Slnka

Pri západe alebo východe Slnka má obloha často červené a oranžové odtiene. Tento farebný posun je spôsobený tým, že keď je Slnko blízko horizontu, jeho svetlo musí prejsť cez hrubšiu vrstvu atmosféry než vtedy, keď je priamo nad hlavou. Modré a zelené svetlo sa rozptyľuje natoľko efektívne, že sa k nám takmer nedostane. Zostáva iba červené a oranžové svetlo, ktoré cestuje priamo k našim očiam.

Čo by sa stalo, ak by naša planéta nemala atmosféru? Odpoveď môžeš nájsť, ak sa pozrieš na Mesiac, ktorý atmosféru nemá. Bez rozptylu svetla by bola obloha vždy čierna, rovnako ako na Mesiaci.