V tomto texte boli použité materiály TASR.

Českým vedcom sa ako prvým na svete podaril prelomový kúsok – zachytiť obraz živého chromozómu. Odhalenie jeho povrchovej štruktúry otvára dvere k pokroku v medicíne, poľnohospodárstve a prináša revolúciu do vedeckého bádania. TASR o tom informovala Eliška Zvolánková z Akadémie vied (AV) ČR vo štvrtok.

Vedci z celého sveta sa roky márne snažili odhaliť nanoštruktúru chromozómov. Doterajšie metódy poškodzovali povrchovú vrstvu chromozómov chemikáliami a inými zásahmi. Až revolučná metóda A-ESEM priniesla prielom. Umožnila vedcom pozorovať valčekovité útvary, do ktorých sa chromozómy skondenzovali v priebehu delenia buniek, a s vysokou pravdepodobnosťou aj drobné nukleozómy, na ktorých je namotaná DNA.

 „Po rokoch bádania a pokusov svetových laboratórií, ako zobraziť biologické vzorky v prirodzenom stave, prišli českí vedci s riešením. Novo vyvinutá metóda A-ESEM otvára úplne nové možnosti skúmania neživej, ale predovšetkým živej hmoty,“ uviedla AV ČR.

Doteraz sa na zobrazenie štruktúry materiálov s vysokým rozlíšením používala rastrovacia elektrónová mikroskopia (SEM), ktorá vyžaduje pozorovanie vzoriek vo vákuu a ich úpravu, čo poškodzuje ich prirodzenú štruktúru. Nová česká metóda umožňuje skúmať prakticky akékoľvek živé vzorky a sledovať aj ich dynamické zmeny.

„V Ústave prístrojovej techniky AV ČR sme presvedčení, že ide o jeden z najdôležitejších objavov na pôde našej inštitúcie a že ide o revolučný krok vpred pre elektrónovú mikroskopiu ako takú,“ povedal Vilém Neděla, ktorý metódu vyvinul.

Získané poznatky sú kľúčové pre pochopenie molekulárnej štruktúry mikroskopických útvarov, ktoré prenášajú dedičnú informáciu. Poruchy týchto útvarov u ľudí spôsobujú dedičné choroby, zatiaľ čo u plodín vedú k zníženej úrode.

Výsledky mnohoročného bádania vedcov z Brna a Olomouca publikoval prestížny časopis Scientific Reports, súčasť vydavateľstva Nature.